Zabíjačky patrili a patria u dolnozemských Slovákov medzi významné rodinné udalosti.

Na Dolnej zemi sa pestovala kukurica, preto sa mohlo chovať veľa ošípaných pre vlastné potreby i na predaj. Strední gazdovia zabíjali ročne 6-10, veľkí gazdovia aj 20-30 ošípaných. Pre seba ich chovali v chlieve pri dome, na predaj na sálašoch. Mäso sa na Dolnej zemi konzumovalo často, preto si ľudia vytvárali väčšie zásoby. Mäso a najmä slanina slúžili aj ako naturálna odmena pre bírešov a na stravovanie sezónnych robotníkov.

Zabíjačky na niektorých miestach nazývajú zabíjanka alebo zabíjačková hostina (večera). V Pitvaroši v poslednú januárovú sobotu obnovili tradíciu zabíjačiek. Slovenskí a maďarskí majstri-mäsiari zaklali a rozporciovali brava, spracovali mäso, narobili hurky (jaternice) a klobásy, ženy pripravili sarmu (plnenú kapustu) v peci a pritom sa veľmi dobre zabávali.

Poobede si mohli oddýchnuť pri kultúrnom programe a večer sa zabaviť na plese mäsiarov. Do organizovania podujatia sa zapojila aj miestna slovenská samospráva a v kultúrnom programe predniesli slovenský program žiaci miestnej základnej školy.

(ef)