Dávno, pradávno, v období, keď mytológia bola súčasnosťou, žili myslitelia a umelci, nad ktorými držalo ochrannú ruku deväť prekrásnych Múz.

Kalliopé bola patrónkou epickej poézie, filozofie a vedy, Terpsichoré bola múzou tanca, Thaleia mala na starosti divadlo a komédiu, Melpomené ochraňovala tragédiu a drámu (nie som si istá, či malo zmysel ich chrániť), Polyhymnia, ako to vyplýva aj z jej mena, bola múzou posvätných hymnov, geometrie a pantomímy, Euterpé sa starala o hudbu, Erato bdela nad milostnými básňami a piesňami, Kleio ochraňovala dejepis, filozofiu a epos, kým Urania upierala svoju pozornosť na hviezdy a podporovala astronómiu. Múzy mali na starosti všetky umenia a vedy v staroveku.

Ale kto nám pomôže dnes, keď máme tvorivú krízu? Existujú obdobia, či skôr časové zóny v živote novinára, resp. redaktora, keď jednoducho nedokáže písať. Nie preto, že by nenašiel vhodnú tému a, samozrejme, ani nie preto, lebo je fyzicky blokovaný (našťastie), iba mu písanie jednoducho nejde. Bez kopnutia Múzy je to úbohé a slabé, možno niekedy aj beznádejné. Mohla by som si dať pohár, alebo skôr fľašu dobrého vína, zhasnúť lampu, pustiť si dobrú hudbu a čakať, až ma Múza konečne ráči kopnúť. Ale čas ma tlačí, je uzávierka, a po prvé, na pracovisku sa nepije, po druhé, darmo zatiahnem záclonu, príjemnú a pohostinnú tmu pre seba a Múzu nespravím, po tretie púšťať hudbu z youtube cez šumiace počítačové reproduktory je skôr poľutovaniahodné, než upokojujúce či inšpiratívne. Popri tom každú chvíľu zvoní telefón, či už redakčný, alebo služobný, a kolegovia chodia za mnou s otázkami a problémami, ktoré musím vyriešiť. Veď som ich šéfkou. Teda pracovisko nie je najideálnejším miestom pre tvorivú prácu. Smola.

Sediac v kancelárii vidím, ako zapadá slnko a ja som ešte stále nedokončila svoju prácu. Ale keď zapadne slnko, začnú vychádzať hviezdy a Večernica (Venuša) má na oblohe najsilnejšie svetlo, hoci iba krátko. Treba tú možnosť využiť, čerpať z nej inšpiráciu. To, čo sa nepodarilo cez deň, sa možno podarí v noci.

ik