Žijeme v pohnutom období. Po ekonomických následkoch globálneho sveta na náš širší a bližší domov dopadajú aj následky ozbrojených konfliktov a procesov prebiehajúcich tisíce kilometrov od nás. Európa čelí od druhej svetovej vojny najväčšej výzve vo svojej histórii: musí nájsť riešenie na prílev státisícov, podľa niektorých odhadov dokonca miliónov ľudí utekajúcich pred vojnou či biedou z iných kontinentov.

Myslím si, že tí, ktorí si trúfajú predpovedať koniec alebo následky tohto procesu, sú mimoriadne odvážni ľudia. Náš kontinent ovládol strach z konfliktu kultúr a náboženstiev, pričom politici sa snažia nájsť riešenie problému na báze kresťanskej kultúry a ľudskosti. Hľadajú odpoveď na otázku: bude schopná 740-miliónová Európa integrovať masy ľudí prichádzajúcich k nám z krajín s odlišnou kultúrou? My, tu v Maďarsku, si kladieme podobné otázky, dávame na ne rôzne odpovede a často sa vynárajú obavy o našu budúcnosť.

Veríte, či nie, ja som optimistka. Som presvedčená o tom, že všetko to, čo sme my, Slováci, Maďari a príslušníci iných národností na tomto kúsku sveta vybudovali počas uplynulých storočí, stojí na pevných základoch. Že tak, ako sme vždy doteraz našli svetlo, ktoré nás vyviedlo aj z najtemnejších období našej histórie, nájdeme ho aj teraz. Musíme sa však pri tom spoliehať na istoty, ktoré nám vždy – v lepších, ale najmä v horších časoch – poskytovali oporu. V prípade nás, Slovákov žijúcich v Maďarsku, to bola kresťanská viera a pevné morálne zásady, ktoré na nej spočívali. Možno aj vy ste si už položili otázku: odkiaľ vzali naši predkovia odvahu zanechať všetko a vydať sa na dlhú cestu do neznáma? Odvahu im určite dodala viera v Boha a nádej na lepší život. Na väčší krajec chleba pre seba a pre nasledujúce pokolenia. Vďaka tejto viere, ale aj usilovnej práci, tu zapustili korene a vybudovali svojrázny slovenský svet. Svet, ktorý sa líšil od toho, ktorý zanechali v kraji, kde sa narodili. Svet, ktorý vznikol podmanením prírody a prispôsobovaním novým podmienkam. Áno, aj schopnosťou prispôsobovať sa. Oporou v novom prostredí sa im stali aj spoločná kultúra a jazyk, ktoré v novom prostredí spájali našich predkov a ktoré si po stáročia zachovali aj v inojazyčnom prostredí. Na šírych poliach Dolnej zeme, v dúbravách Pilíša či medzi kopcami Novohradu pri práci znela slovenská ľudová pieseň, po večeroch na zábavách sa tancoval slovenský tanec. Časť tohto bohatstva, vrátane pamiatok hmotnej kultúry, sa nám zachovala podnes. Bola a je základom nášho bytia a zaväzuje nás, aby sme pracovali na zachovaní našej dedovizne. Súdržnosť a viera v seba samého je sila, ktorá je zárukou našej budúcnosti v týchto končinách. Ako je ňou i spoločná práca našich spolkov, samospráv, škôl, ale aj oduševnených jednotlivcov.

Vyššie uvedené zásady môžu prispieť aj k riešeniu ďalších problémov našej spoločnosti. Problémov, ktoré nemajú nič spoločného s tzv. migračnou krízou. Podľa sociologických prieskumov je znepokojujúca nízka miera solidarity a empatie v našej spoločnosti, prevládajúci individualizmus. Možno práve na tomto poli môžeme byť príkladom aj pre väčšinovú spoločnosť! Vieme, že v niektorých lokalitách sú aktivity slovenských spolkov, umeleckých skupín a samospráv jedinou formou spoločenského života, slovenské kultúrne podujatia jedinou udalosťou v živote dediny. Za týmito aktivitami v každom prípade stojí nezištná, mravčia práca mnohých zanietených pestovateľov našej kultúry. Mnohých ľudí v našom prostredí postihuje chudoba, veď my, Slováci, žijeme aj v regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti a mnohí ľudia nevidia východisko z ťažkej situácie. Do nového roka nám všetkým želám, aby sme našli cestu jeden k druhému, aby sme mali otvorené oči a dušu, aby sme vnímali problémy svojho prostredia! Ak sa tak stane, budeme žiť v krajšom svete a všetkým sa nám bude žiť lepšie!

Alžbeta Hollerová Račková
predsedníčka CSSM

Foto: archív