Do dejín moderného vzdelávania sa 16. marec zapíše veľkými písmenami, pretože pre pandémiu koronavírusu sa z jedného dňa na druhý vláda rozhodla zaviesť digitálne vyučovanie, ktoré zatiaľ fungovalo predovšetkým v testovacom režime.

Mnohí ho prijali ako výzvu, iní zase ustarostene krútili hlavami. Medzi učiteľmi sa vytvorili dva tábory – optimisti a skeptici. Dokáže virtuálny svet nahradiť tradičné vyučovanie? Má sa učiteľ báť o to, že sa stratí v množstve informácií? Stotožniť sa s tým, že knihy sú druhoradé? Nielen tieto otázky sme položili odborníčke pochádzajúcej z Dunajskej Stredy, ktorá učí matematiku, fyziku a informatiku v Materskej škole, základnej škole, gymnáziu a kolégiu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti, Angele Hipikovej.

– V mnohých krajinách už niekoľko desaťročí funguje táto vzdelávacia forma. Čo vieme o jej vzniku a akým vývojom prešla? Vo svete je súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, v Maďarsku je však skoro neznáma.

– Za začiatky sa pokladá korešpondenčné vzdelávanie prostredníctvom pošty v 18. storočí. Zo Spojených štátov sa do Európy dostalo v polovici 19. storočia. Vo Veľkej Británii vynálezca rýchlopisu Isaac Pitman bol medzi prvými, ktorý viedol svoje kurzy diaľkovo. Neskôr popri tradičnom vzdelávaní sa objavilo podávanie učiva cez rádiá, ako napríklad školské rozhlasové programy BBC, ale nestalo sa alternatívnou vzdelávacou metódou. Zmena nastala začiatkom 70. rokov, keď vo Veľkej Británii otvorila svoje brány univerzita s možnosťou externého štúdia. Veľký prelom však prišiel až po vzniku počítačov. Písal sa rok 1980. Teraz už nielen cez zrak a sluch vieme sprostredkovať vedomosti, ale máme možnosti, aby sme vplývali aj na iné zmyslové orgány. Pravdou je, že v Maďarsku sa táto metóda neuchopila, ale bola stále prítomná. Môžeme za to ďakovať mnohým udalostiam, prístupu spoločnosti, či zmýšľaniu. Myslím si, že pedagóg nemal dostatok podpory. Mohol stavať len na vlastnej motivácii a kreativite. Dnes je situácia iná. Mnohé odborné fóra, technologické firmy ako aj Centrum digitálnej pedagogiky pokladajú za dôležité, aby sa dieťa už v útlom veku oboznámilo s digitalizáciou. Organizujú stáže, programy pre mentorov alebo odborné tematické dni. Dlhé roky chýbali doškoľovacie kurzy pre pedagógov, školy nevenovali dostatok pozornosti online svetu. V tejto oblasti ani dnes nevidím väčšie zmeny. Aktívny pedagóg stále nemá dostatok času, aby chodil na doškoľovania, a vieme, že bez neho, peňazí, ako aj motivácie je veľmi ťažké dopracovať sa k zmene.

– 16. marca školský vzdelávací systém v Maďarsku prešiel na elektronický. Ako ste prijali túto správu? Bolo podľa vás správne priniesť takéto, pre mnohých príliš rýchle rozhodnutie?

– Vzdelávací systém musí vždy reagovať na spoločenské zmeny. Často je obviňovaný, že to robí ťažko. Teraz ukázal, že vie vykročiť včas. Osobne som to očakávala, lebo udalosti vo svete to žiadali. Jedinou otázkou je len to, že ako na to dokážu reagovať na nižších úrovniach. Tento krátky prípravný čas môže zapríčiniť zhon, ale netreba panikáriť. Napríklad včera aj náš učiteľský kolektív ukázal, že spolu dokážeme prekonať ťažkosti. Začala sa vzájomná podpora a systém, ktorý sme si zvolili, funguje veľmi dobre.

– Čo by ste odporučili pedagógom, ktorí nie sú zbehlí v digitálnom svete?

– To, čo som robila za posledných 5 dní. Mali by preskúmať v odborných pracovných skupinách zdieľané nápady, aby zistili, či ich vedia adaptovať do svojej činnosti. Keď áno, mali by sa skontaktovať s autorom a prípadne ho požiadať o pomoc. Ja som sa v škole tiež podelila o nápady. S kolegami sme otestovali niektoré z nich a budúci týždeň usporiadam webinár o tom, ako ich správne používať. Toto všetko sa, samozrejme, učím aj ja. Mnohé aplikácie najprv odskúšam, ale nie vždy to ide hladko. Odporúčam všetkým kolegom, aby sa nevzdávali. Keď uviaznu, aj študenti môžu pomôcť s ich tvorivosťou.

– Ako sa nemá učiteľ stratiť vo svete plných odborných metodických pomôcok? Je na to nejaký systém? Čo uprednostňujete pri výbere vhodného programu, a čo nie?

– Existuje skutočne veľa možností. Plávame v záplave informácií. Ako sme viedli našich študentov tradičným alebo netradičným spôsobom cez bludisko, teraz musíme doň vstúpiť my a riadiť sa pomocou odborných fór. Keď metódy odporúča viac ľudí, alebo v nich nevidíme ťažkosti a nie sú problematické, stojí za to ich vyskúšať. Neexistuje však žiadne „zlaté“ pravidlo. Aj tu sa môžeme stretnúť s metódou, ktorá sa neosvedčí. Len sa nenechajme odradiť. Napríklad teraz som si vybrala metódu, ktorú mnohí ľudia chvália, jej používanie je jednoduché. Našla som k nej aj návod na použitie. Samozrejme, boli aj také, ku ktorým som nenašla užitočné tipy na používanie. Napísala som k nim názor a uverejnila na svojom blogu hipikangela.blogspot.com, na ktorom študenti i učitelia nájdu užitočné tipy a pokyny na uľahčenie digitálneho vzdelávania.

– Ktoré programy a aplikácie sú podľa vás najlepšie?

– V mojej „odbornej taške“ mám niekoľko aplikácií. Na skupinovú výučbu odporúčam vyskúšať Učebňu Google (Google Classroom). Nám sa v škole osvedčila, teda obstála v testovacom režime. Dajú sa v nej vytvoriť triedy, generovať úlohy a hodnotiacim systémom pokryje všetky dôležité oblasti. Vyskúšala som aj živé vysielanie na YouTube, ktoré uľahčilo prístup k študentom v reálnom čase, aj keď Zoom softvér viackrát šantil. Keď však plánujete online lekciu, odporúčam softvér Zoom webinár. Dnes som ho vyskúšala s tromi triedami a fungoval skvele. Softvér umožní stretávať sa so študentmi naživo, zdieľať s nimi súbory, zobraziť obsah našej obrazovky na ploche poslucháča ako nejakú virtuálnu tabuľu. Učiteľ môže lekciu zaznamenať, aby si ju mohli pozrieť i neprítomní študenti. Na cvičenie a preverovanie vedomostí môžu slúžiť aplikácie ako Redmenta, Learningapps, Symbaloo a Quizizz. V oblaku sa nachádza toľko materiálov, že pokojne z nich možno pokryť celú externú formu vzdelávania. Tretia aplikácia je vynikajúca na sledovanie študentskej činnosti, veľmi dobre sa dá pozorovať jeho aktivitu na ploche. To, čo považujem za veľmi užitočné, je blogovanie. Umožňuje študentovi zaznamenať svoje aktivity v podobe denníka. Predstavila som svojim študentom program Google Blogger, ale existuje mnoho ďalších bezplatných aplikácií.

– Aké hodnotenie by ste odporučili?

– Hodnotenie v každej sfére nášho ľudského bytia je ako kúsok chleba. To platí o to viac v súčasnej situácii, a preto si myslím, že na to treba klásť veľký dôraz. Mnoho prvkov hodnotenia podporuje mnou odporúčaná Učebňa Google, pretože v nej môžete robiť tzv. formatívne i sumatívne hodnotenie. Obratom viem študenta upozorniť na chybu a dať mu šancu opraviť ju. Každá úloha môže byť hodnotená bodmi, dokonca sa dajú nastaviť ich úrovne, hodnoty, či ťažiská. Tzv. gamifikáciou žiaka motivujem k tomu, aby svoju prácu vykonával presne. Aj ClassDojo je vhodná na takéto typy úloh. Použila som ju v niekoľkých skupinách, ale už ju nespájam s bodovacím nástrojom Google. Dodržaním termínov môžeme tiež formovať pracovnú morálku našich študentov. Systém podporuje aj diferenciáciu, pretože žiakom vieme priradiť personalizovanú úlohu.

– Doterajší pohľad na školstvo sa určite zmení. Akú budúcnosť vidíte vo vzdelávaní?

– Zrazu sme sa všetci stali DigiUčiteľmi, toto nám pridelil osud a veru z tejto roly nebudeme schopní vystúpiť. Veľmi ťažké bolo stotožniť sa s touto zmenou, mnohí si s ňou ani nepodali ruky, ale život ich vrhol do hlbokej vody. Pomáhajúc si navzájom musíme zostať nad vodou a držať ruky našich študentov. Čo sa naučíme v tomto ťažkom období, môžeme kombinovať s tradičnými, alebo doteraz používanými technikami a v pravý okamih ich vybrať z našej kapsičky.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: Angela Hipiková

Webinárium Angely Hipikovej sa uskutoční 23. marca o 14. hodine, slovenčinári sa môžu prihlásiť na tomto formulári:

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeallEf2DNyeAuH-E_RumNTRb6gE2Zt2IZOypI0JTp6cIDULA/viewform?fbclid=IwAR2zsGOsL1dfgkYyEDC934VU47qOUk2_ToMiY--Hbo6GHrCiarAcVmQCExM

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.