A+ A A-

Dedičstvo (33/2025): Život v slovenčine na mapách

25Dedicstvo35-01

Slováci v Maďarsku sú pôvodným obyvateľstvom Uhorska. Ich predkovia tu žili za Svätopluka i Pribinu. Po príchode kočovných kmeňov, z ktorých jeden sa volal Megyer, sa naučili spolunažívať s nimi v krajine pod jedným panovníkom. Stredoveký štát nepoznal národy v dnešnom význame slova.

Slováci rovnako ako Maďari osídľovali spustošené územia po Tatároch, prijali kolonistov z Nemecka, či ďalšie vlny migrantov po vyhnaní Turkov. Osady, obce a mestá, ktoré založili, sa stali ich trvalým domovom. Domovom, ktorý odzrkadlil ich jazyk aj v pomenovaní obce, v chotárnych názvoch, či menách obyvateľov. A pretože išlo o Slovákov, pomenovania a názvy boli slovenské. Život dedín obývaných Slovákmi bol život v slovenčine. (Toto platí aj pre Maďarov, či Nemcov a ich jazyky.) Život obce v slovenčine, pracovné názvy, zvyky, a pomenovania, sú tak pilierom pretrvávania národnej pamäte Slovákov v dnešnom Maďarsku, najmenej v ostatných troch storočiach. Je to súčasť slovenského národného dedičstva, ktorého uchovanie musí byť prvoradé.

Pred dvadsiatimi rokmi som začal spoznávať taje slovenského života v Pilíši. Pri mojej jazykovej nedokonalosti (cudzie reči nie sú mojou silnou stránkou) a cestovnej dostupnosti Pilíša, som sa konečne dohovoril v cudzine! Vošli ste do Jánošikovej krčmy v Senváclave, pivárne Pilíš v Mlynkoch, či hostinca v Huti a slovenčina znela. Nielen tam, ale i na uliciach, aj v Santove, Číve, Kestúci. Príjemné chvíle v slovenčine som zažil aj v Pilíšskej Čabe.

Roky plynú, svet sa globalizuje, rôznorodosť sa stráca. Nie, nenariekam, kde sa podeli moje mladé časy (ani vtedy už neboli tak mladé...) Zamýšľam sa nad tým, ako sprostredkovať slovenskú minulosť a život v slovenčine súčasníkom v Maďarsku. Tí, ktorí si tento život pamätajú sú čoraz viac v menšine. Dobrým spôsobom zachovania pamäte sú informačné tabule s mapami katastrov obcí. Nie je to nič nové. Pri mojej prvej návšteve Senváclavu boli v strede obce (Szabadság tér – Stanovisko) a na križovatke pri odbočke hlavnej cesty do dediny informačné tabule s mapou obce aj v slovenčine. Dozvedeli ste sa, že v chotári je Bukovinka, Kopanica, Paszeka, Hrabina, Sztari Nyilasi, Tabacsnyicska a pod. Alebo, že ulice dnes nesúce maďarské mená mali svoje slovenské pomenovania: Honvédov – Obora, Petőfiho – Kostolná, Senondrejská – Hracká, či Dózsa – Ulicska a podobne. To platí aj pre informačné tabule s mapami v Mlynkoch. Napríklad miestna časť Dobogó niesla na informačnej tabuli aj slovenský názov Chotárna skala, ktorý sa z verejného priestoru vytráca. Čo keby slovenské samosprávy zabojovali o osadenie alebo obnovenie informačných tabúľ, a tam kde sú, o ich slovenský charakter. A nielen to, aby vydávali mapy svojich obcí aj s pôvodnými slovenskými pomenovaniami. Nielen v Senváclave a Mlynkoch. Oceňujem mapu Slovenskej Budapešti, ktorú vydala spoločnosť SlovakUm.

Na jar 2008 som bol v Santove. Veľmi ma zaujala „výzdoba“ Obecného úradu, po stenách boli faksimile starých máp. S úľubou som čítal: Paszinki, Nadhumni, Hlboka ceszta, Uszke dvaradi, Pázsiti, Pod piszkom, Kapusznyica, Pri tyihelnyi a ďalšie. Určite by mala uzrieť svetlo sveta aj v tlačenej podobe, o elektronickej ani nehovoriac. Tiež majú pekne spracovanú publikáciu o santovských cintorínoch a súpis náhrobkov. Uchovávajú tak život v slovenčine. Takéto počiny nevyžadujú veľké náklady a pekne dopĺňajú skladačku zachovania slovenského dedičstva v Maďarsku.

Mám aj negatívne príklady odchodu slovenskosti z maďarského prostredia. Dobrým, zlým príkladom je DOBRÁ VODA pri Senondreji. Voľakedajší lovecký zámoček zámožných Drehérovcov s prameňom dobrej vody. Pominuli sa Drehérovci, chátra tamojšia chata, kde pracovali Senváclavania, a už nie je ani pomenovanie Dobrá Voda. Dnes je to Lajosforrás. Stratilo sa z oficiálnych maďarských máp, turistických sprievodcov aj z cestného smerovníka.

Moje pilíšske poznatky nebudú odlišné od ostatného slovenského Maďarska.

Jozef Schwarz

Mapa Slovenská Budapešť

SlovBPmapa pic-01

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.