Celoštátne študentské vedecké konferencie (CŠVK) sa organizujú v Maďarsku od roku 1951. Dvojročne usporiadané viacdňové podujatie predstavuje významnú súčasť šírenia vedeckých poznatkov a prispieva k vyššej atraktivite štúdia. Má však veľký význam aj pre fakulty, garantov študijných programov, učiteľov, vedeckých pracovníkov.

Určený je i pre študentov bakalárskeho a magisterského štúdia ako aj študentom stredných škôl a gymnázií, teda každý si na ňom nájde nejakú zaujímavú tému podľa vlastného zamerania. Konferencia má vytvoriť vhodné prostredie pre študentov na prezentáciu výsledkov svojej vedeckej činnosti, zvýšiť jej úroveň, zvýrazniť a oceniť nadpriemerných študentov. Ďalším netajeným cieľom je zlepšiť komunikáciu medzi študentmi a študentmi a učiteľom, a tým vytvoriť skutočnú akademickú atmosféru. Na konferencii sú prezentované príspevky z rôznych oblastí. Do 16 sekcií záujemcovia podali 6974 štúdií, z ktorých do užšieho výberu prešlo 4726 prác. V poradí 35. CŠVK zmobilizovala 5206 študentov, 5915 vedúcich tém – školiteľov, 3117 oponentov a 1112 porotcov. Zo zahraničia sa prihlásilo okolo 300 výskumníkov. Humanitnú sekciu v tomto roku hostila Filozofická fakulta Univerzity v Miškovci. Do nej sa prihlásilo 28 domácich a 8 zahraničných inštitúcií, zo Slovenska Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. V tejto sekcii bolo evidovaných 409 štúdií a zaradených podľa tém do 43 kategórií, oddielov. Pre pretrvávajúce opatrenia proti šíreniu koronavírusu sa prednášky konali online formou.

V kategórii Etnografia – Folklór pred štvorčlennou porotou svoju štúdiu predstavil aj Domonkos Volter. Jeho práca s názvom Archaické modlitby Slovákov v Pišpeku vychádzala z etnografickej zbierkovej práce o ľudovej religiozite uskutočnenej v rokoch 2016 až 2020. Jej prezentácia sa uskutočnila na druhý konferenčný deň v popoludňajších hodinách cez MS Teams. Študent slovenského jazyka a dejepisu vo svojej práci spomenul, že v 18. storočí sa v obci upevnila katolícka viera a používanie slovenského jazyka, v dôsledku čoho bola osada izolovaná od susedných luteránskych slovenských a katolíckych maďarských dedín až do polovice 20. storočia. Podľa neho miestne archaické modlitby a ich motívy pravdepodobne siahajú do neskorého stredoveku, priniesli ich so sebou prichádzajúci Slováci, usadlíci. Tieto sú najstaršími prvkami pišpeckej ľudovej religiozity a prežili ústnym podaním. Modlitby existovali mimo cirkevného kánonu, preto sa nimi študent odbornej asistentky na Katedre slovanských a baltských filológií Univerzity ELTE v Budapešti Anny Ištvánovej zaoberal ako s apokryfom. Práca D. Voltera je aj preto dôležitá, lebo obsahuje analýzu zatiaľ nepublikovaných slovenských modlitieb, skúma aj archaickú modlitbu, ktorá je ako žáner v slovenskej a českej literatúre stále neznáma. Poslucháč 4. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity ELTE spomenul, že síce niektoré modlitby pišpeckých Slovákov boli publikované, ale prezentované javy majú európsky kontext, do ktorého zapadajú aj slovenské a maďarské archaické modlitby. „Na základe dostupných textov možno konštatovať, že materiál z Pišpeku patrí k slovenskej kultúre a vykazuje veľmi úzke spojenie s českou kultúrou. Medzi prezentovanými ľudovými modlitbami sú osobitými regionálnymi špecifikami zariekacie formulky, ktorých blízke paralely zatiaľ nie sú známe v slovenskom a maďarskom folklóre. Ich dôležitosť ukazuje aj skutočnosť, že používali ich aj za hranicami obce. Pišpecké ženy uzdravovali modlitbou nielen v rodnej dedine, ale v mnohých častiach krajiny. Okrem zaznamenávania týchto ľudových modlitieb, práca sa venuje aj špecifickému a rituálnemu správaniu prejavovanému vo zvykoch,“ píše v resumé budúci učiteľ a výborný spevák D. Volter, ktorý v roku 2015 získal vysoké hodnotenie na celoštátnej súťaži Spievaniek a veršovačiek Zväzu Slovákov v Maďarsku. Táto štúdia v Bagu vyrastajúcemu mladíkovi, ktorý v detstve často navštevoval starú mamu v Pišpeku, od ktorej sa naučil krásne po slovensky, priniesla 1. umiestnenie v tejto kategórii.

Predseda odbornej komisie pre humanitné vedy Csaba Borsodi vo svojom hodnotení trojdňovej konferencie poznamenal, že z dejín umenia, francúzštiny a z rusistiky sa nepodarilo otvoriť sekciu. Za negatívum pokladal malý počet štúdií z katedier španielčiny, portugalčiny, romanistiky a slavistiky napriek tomu, že sú hovorenými jazykmi v okolí.

Študenti sa síce nemohli osobne stretnúť na CŠVK, ale organizátori ubezpečili, že v auguste alebo v septembri tých najlepších plánujú pozvať do Miškovca, kde by sa uskutočnila konferencia pod názvom CŠVK plus. Oficiálne ukončenie 35. ročníka bude v novembri. V rámci galaprogramu si úspešní mladí prednášatelia prevezmú zaslúžené ceny. V závere trojdňovej konferencie dekanka fakulty Mária Illésová Kovácsová vyhlásila, že v roku 2023 Humanitnú sekciu bude hostiť Filozofická fakulta Kalvínskej univerzity Gáspára Károliho v Budapešti.

Na slovíčko s výhercom Domonkosom Volterom

– Súťažil si s kapitolou diplomovej práce, alebo si štúdiu napísal výnimočne na túto konferenciu? Budeš sa uchádzať aj o Zlatú medailu Pro Scientia?

– Napísal som ju na túto konferenciu, lebo mám výskumy o ľudovej religiozite. Teraz pripravujem aj publikáciu. To, či prihlásim štúdiu na Zlatú medailu Pro Scientia, ešte neviem. Prednedávnom som dostal email, že je takáto možnosť, keďže som získal prvé miesto a maximálny počet bodov. Možno sa o to pokúsim, termín je do 26. mája.

– Podľa témy a výkladu máš veľmi blízko k tejto časti ľudovej kultúry...

– Tentoraz bola o archaických modlitbách, ktoré sa dostali mimo cirkevného kánonu. Do nej som zahrnul aj také modlitby, ktoré sú ľudové, apokryfné. Odjakživa som mal záujem o tento variant ľudovej kultúry, aj moja stará mama sa ich modlila. Dávno som ich nepočul a aj preto som sa začal zaoberať ich výskumom. Keďže študujem na univerzite históriu, bolo zaujímavé pre mňa zistenie, že ich pôvod siaha do stredoveku. Zaradil som teda do mojej práce aj tie modlitby, ktoré nadobudli funkciu zariekacích formúl v ľudovej medicíne. V Maďarsku sa nimi zaoberali napríklad Zsuzsanna Erdélyiová, ale aj Mária Žiláková, ktorá vo svojom výskume a spracovaní materiálu mi vždy ochotne pomáhala. V Pišpeku som zbieral iba ja.

– Bolo to tvoje rozhodnutie prihlásiť sa?

– Mal som to v pláne. Aj moja konzultantka Anna Ištvánová ma podporila v tom, že by bolo dobré, keby som do toho išiel. Bol to naozaj super pocit. Našťastie, počas karantény som mal dosť času zaoberať sa týmto výskumom.

– Prvýkrát si sa zúčastnil na konferencii takéhoto typu?

– Áno a mám pozitívne skúsenosti, všetko bolo v poriadku. Bolo jednoduchšie zúčastniť sa a uskutočniť konferenciu cez MS Teams. Porota ocenila moju prácu, dostal som maximálny počet bodov za svoju prednášku. Dobre som sa cítil, prebiehalo všetko tak, ako v reálnom svete. Celý konferenčný deň som bol prihlásený a počúval som prednášky aj ostatných. Môžem povedať, že moja prednáška bola lepšia ako ich. Nikto z porotcov inému nedal maximálny počet bodov, aj študentka, ktorá získala druhé miesto, dostala 33 bodov zo 40.

– Aké máš plány do budúcna?

– Mám pred sebou ešte dva roky štúdia. Posledný rok bude pedagogická prax. Potom by som chcel pokračovať v doktorandskom štúdiu z histórie. To však ešte uvidím, ale chcel by som sa ďalej zaoberať ľudovou religiozitou Slovákov v Maďarsku. Rád by som napísal dizertačnú prácu na túto tému, z kultúry.

AR

Foto: archív