Rodina garbiarskeho majstra a podnikateľa Ondreja Stodolu z Liptovského Mikuláša sa výrazne zapísala do slovenských i uhorských dejín prvej polovice 20. storočia.

Jeho štyria synovia: Jozef Rodomil, Aurel Bohuslav, Emil Miloslav (na fotografii s manželkou Vincenciou) a Kornel Milan boli presvedčení národovci. Svetový ohlas získal svojimi prácami fyzik, technik a zakladateľ teórie parných a plynových turbín Aurel Stodola, ktorý pôsobil väčšinu života na Vysokej škole technickej v Zürichu. Najstarší brat Jozef pokračoval v rodinnej garbiarskej tradícii, ale svoje slovenské národné presvedčenie netajil ani za Uhorska. Jeho syn Ivan – lekár, sa stal veľmi úspešným slovenským dramatikom. Napísal takmer dvadsať divadelných hier. Ďalší bratia Kornel i Emil, obaja advokáti, rozpracovávali slovenskú otázku po celý život. Jeden ako národohospodár, druhý predovšetkým jazykovú, národnostnú a administratívno-správnu problematiku. Kornel od začiatku storočia do roku 1918 žil vo Viedni.

Emil Stodola sa usadil v rokoch 1911 až 1918 v Budapešti. Národný charakter jeho domácnosti dokresľuje novinová správa zo Slovenského denníka vychádzajúceho v Budapešti zo soboty 3. januára 1914. Pôvodný titulok znel: „Silvester Slovenského spolku v Pešti“. Z článku sa čitateľ dozvedel, že „panie slovenskej kolónie peštianskej pripravili Slovenskému spolku milú a príjemnú závierku starého roku. Na Silvestra s obetavou štedrosťou poznášali do spolku mnoho dobrého pod zub a pri čaji hostili zhromaždenú peknú spoločnosť.“ Boli tu prítomní Emil a Kornel Stodolovci s manželkami Vincenciou a Oľgou, veľkopodnikateľ z Bukurešti G. Polóni a ďalší. Redaktor denníka A. Štefánek využil večierok aby „vyzdvihol obetavosť a horlivosť pani Vincencie Stodolovej a vôbec rodiny Polónovsko-Stodolovskej za našu študujúcu mládež a národné snahy naše oddal vkusne vypracovaný, zarámovaný diplom“, ktorého autorom bol vtedy ešte málo známy maliar a neskorší národný umelec Martin Benka.

Národovecké stretnutie pokračovalo, ale „presne o polnoci na okamih vyhasli elektrické lampy, a keď zas zasvietilo svetlo, zavinšoval redaktor D. Porubský v mene spolku šťastlivý nový rok. Zaznela naša národná hymna „Hej Slováci“ a po nej nastalo všeobecné blahoželanie. Potom sa už besedovalo a spievalo, bola i tombola, ktorá priniesla spolku 110 K „čistého“. Slovenský denník končil takto: „Spoločnosť rozišla sa pozde v noci. Za podarený večierok, vlastne „piknik“, srdečnú vďaku a uznanie si zasluhujú naše hostiteľky panie: Anna Harmincová, Margita Hološová, K. Hrlvňáková, Oľga Kordošová, Oľga Kuzmány, Oľga a Vincencia Stodolové a Marica Syrová so svojou sestrou Lujzou Rigellovou.“

V ten rok po „podarenom pikniku“ vypukla Veľká vojna. Emil Stodola na jej konci v októbri 1918 v Martine sa výrazne zaslúžil o odchod Slovenska z Uhorska.

Jozef Schwarz

Foto: internet