Bytostná sila a chuť slobody

Všetko sa začalo stvorením sveta, a to šikovne, za šesť dní. Siedmy deň bol vyhlásený za deň odpočinku. Veď pre normálne a zdravé fungovanie si človek potrebuje aj oddýchnuť, aspoň jeden, najlepšie aj viac dní v týždni. Problémy sú zdrojom stresu, a stres, bez ohľadu na jeho pozitívny či negatívny zdroj, má významný vplyv na naše telo a myseľ. Teda, ak má niekto v práci či doma problém, nedajbože krízu, alebo má pocit, že mu život uniká pomedzi prsty, treba si urgentne odpočinúť.

Aj svet funguje v konkrétnych cykloch, fázach, v určitom rytme. Ak sa tieto narušia, nastane problém. Ináč, nariadenie prišlo zhora aj ohľadom práce: „...šesť rokov obrábaj svoju pôdu, avšak v siedmom roku, nech má zem úplný odpočinok“. Voľný, oddychový rok, či na poli, či v práci existuje, má aj svoje meno, volá sa sabatikal, z hebrejského slova sabbath, ktoré znamená deň resp. čas odpočinku. Je to forma pracovného voľna na každý siedmy rok, keď človek má možnosť dobiť si svoje baterky, ak má všetkého už plné zuby. V našich končinách je to iba snom, ale sú krajiny, kde je to zabehnuté. Podľa vedcov a psychológov by najviac voľna potrebovali tí, ktorí pracujú vo vede (náhoda?!) či výskume alebo učia, prípadne robia povolania, na ktoré je vyvíjaný neustály tlak, a majú zodpovednosť za plnenie náročných úloh. Ale, samozrejme, to neznamená, že voľno by si nezaslúžil každý. Teda, nebudem tu zbytočne rozdúchavať emócie, veď varíme iba z toho, čo doma máme. Na dovolenku nie všetci majú čas a financie, a predsa si treba niekde a niekedy odbúrať ten nahromadený stres, preto sme sa spýtali našich vzácnych čitateľov, kam utečú a čo robia, ak už majú všetkého plné zuby (alebo po krk).

Katarína Hajduváriová, Maglód

Málokedy sa mi to stáva, pretože som pedagogičkou a od detí dostávam nesmierne množstvo energie, toľko lásky z nich vyžaruje, že ma to v plnej miere napĺňa. Môžem sa spoľahnúť na svoju rodinu, maximálne stoja pri mne a podporujú ma, takže málokedy sa mi stáva, že mám všetkého dosť. Priznám sa, že keď raz za čas predsa mám takéto chvíle, sadnem si do tichého kúta a zapálim si cigaretu. Pritom hrám jednoduché mobilné hry na telefóne, pri ktorých môj mozog môže „vypnúť“. Veľmi rada tancujem v spolku Rosička – to je skupina tanečníkov, už seniorov – aj vtedy „si nabijem baterky“. Alebo napríklad veľmi rada počúvam grécku ľudovú hudbu, ale tú pravú, nie komerčnú, z nej tiež čerpám veľmi veľa energie. Dlhé roky, ešte ako slobodná, som chodila do gréckej tančiarne do kultúrneho domu v XIV. obvode Budapešti, na ulici Angol, kde hrala skupina Sirtos. Pre mňa je grécky tanec prostriedok, ktorým môžem vyjadriť svoj smútok, ale aj šťastie a veselú náladu. Boli roky, kedy som nechýbala ani na jednej gréckej zábave v Budapešti alebo na okolí.

Ákos Ladányi, Nová Huta

Čo sa týka úteku, či úniku, myslím si, že mám šťastie. Bývam v nádhernej Novej Hute, a pracujem v malebnom prostredí Matry. Teda ak niekedy už mám všetkého dosť, ale to sa stáva málokedy, tak idem na prechádzku do lesa. Kedysi som rád jazdil na bicykli, ale v poslednom čase už nemám na to kapacitu. Robím už 25 rokov v hoteli v 12-hodinových smenách. Nesťažujem sa. Málokedy ma vyvedú z miery hostia či kolegovia. Ak sa veci veľmi skomplikujú a nahromadia sa problémy v práci, nie je čas na riešenie a ja vidím a cítim, že niet úniku, vtedy sa u mňa naplní ten pohár a idem na upokojujúcu a liečivú prechádzku do lesa, pretože si myslím, že hory a príroda vyliečia takmer všetko. Ale musím priznať, že som skromný, mne postačí vyjsť na dvor a rúbať drevo (smiech, to potvrdila aj manželka), aby som nikoho nevidel, nepočul. Taká fyzicky namáhavejšia práca, ktorá je aj užitočná, veď drevo sa spáli raz dva, vypne človeka, a prakticky aj z mentálneho hľadiska je účinná, veď sa na to netreba veľmi sústrediť, hlavne ak má človek viacdekádovú rutinu.

Zsolt Lipták, Békešská Čaba

Keby som mal niekam ísť, určite by to bolo nejaké tiché miesto. Asi les, kde je čerstvý vzduch a môžem si urobiť príjemnú túru. Alebo rybárske jazero, kde je pokoj a ticho. Určite niekde, kde nežije veľa ľudí, ale pritom je tam všetko, čo by som mohol potrebovať. Keďže však mám malé dieťa, každé miesto, kam môžem ísť s rodinou a ktoré je pre ňu vhodné, je pre mňa ideálne. Pretože ide o to, aby som si oddýchol, načerpal nové sily, a to všetko chcem robiť s rodinou.

Mária Menczerová, Vacov/Guta

Podľa mňa je to dosť komplikovaná otázka. Veľmi zriedkakedy sa mi stáva, že mám všetkého dosť, lebo mám vždy veľmi nabitý program. Mám povinnosti v rodine, v miestnej slovenskej samospráve a aj v evanjelickom cirkevnom zbore, kde spievam v spevokole a pracujem ako kostolníčka. V podstate ja nepotrebujem nikam utiecť, pretože zo slova „utiecť“ mi hneď napadne, že utečie ten, kto má strach. Ja ale strach nemám, som hlboko veriaca osoba. V súčasnosti sme všetci zaťažení. Ja, keď mám občas všetkého dosť, tak si pustím hudbu, mám rada organové skladby Bacha a symfónie Beethovena. Pravidelne chodím aj na koncerty do Maďarskej hudobnej akadémie. Bývam vo Vacove, päť minút od Dunaja, často chodím k rieke, voda ma dokáže ukľudniť. Občas si sadnem a niekoľko minút len tak pozerám na vlniacu sa vodu, lode, a hneď mi je lepšie. Každý deň chodím na prechádzku pri Dunaji, mám nastavený telefón, ktorý mi meria vzdialenosti, denne sa prechádzam minimálne päť, ale občas aj desať kilometrov. Na balkóne mám krásne kvety, keď sa o ne starám a medzitým počúvam štebot vtákov, to ma tiež napĺňa energiou.

Tiež veľmi rada čítam, aj v slovenčine, mám vyše 2500 zväzkovú zbierku kníh, z toho približne 600 slovenských. Keď som veľmi unavená, potrebujem mať okolo seba ticho, stačí mi posedieť si niekoľko minút a už som zase aktívna a rozmýšľam o ďalšej úlohe. Som veľmi energická, mám na každý deň v kalendári niečo zapísané a takto mi to vyhovuje. Ako podpredsedníčka slovenského zboru sa venujem rôznym aktivitám. Momentálne píšem súbehy. Viac ako desať rokov som robila slovenský jazykový kurz v jednej základnej škole vo Vacove, ktorá má partnerskú školu v Dubnici nad Váhom, takže aj vacovskí žiaci sa tešili, keď sa počas vzájomných návštev dorozumeli so svojimi rovesníkmi. Angažujem sa aj v pobočke Zväzu Slovákov v Maďarsku v mojej rodnej dedine, v Gute. Aj rodine pomáham, deti žijú blízko, syn tu v meste a dcéra v obci Novohrad. Mám šesť vnúčat, ktoré majú od 10 do 25 rokov, v lete im zaváram viac ako dvesto pohárov rôznych kompótov a džemov...

csl, Greguš, ik

Foto: autori, respondenti