Obec Senné (okres Veľký Krtíš) leží vo východnej časti Krupinskej planiny v hlbokej úzkej doline, pozdĺž potoka Tisovník. Jeden zo svahov na hranici obce sa volá „Strážny vrch“, pretože v tureckom svete to bolo strážne stanovište. Od 13. storočia do roku 1554 bola obec tržným mestečkom, potom do roku 1593 bola okupovaná Turkami. Po ich vytlačení obec patrila sčasti Divínskému, sčasti Modrokamenskému panstvu. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Seyna (1249), Szena, Szenna (1269), Sennô (1920); po maďarsky Szenna a Nógrádszenna.

Sennô – pôjdeme na sennô, dajú nám kvasennô

Prikladám z knižného Zátureckého slovenského príslovia porekadiel a úsloví, ktoré o Sennom úsmevne provokovalo „Sennô – pôjdeme na Sennô, dajú nám kvasennô“. Dnešné pomenovanie obce Senné sa používa od roku 1927. Obec v roku 1828 mala 47 domov a 359 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 18. storočí tam fungoval obecný pivovar a obec mala poštový úrad. Najbližšiu železnicu mala v Sokolovciach (Nógrádszakál v Maďarsku). Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj v 20. storočí. V 1. polovici 20. storočia tam bolo rozšírené tkáčstvo. V roku 1869 malo Senné 362 obyvateľov, roku 1890 – 346, roku 1900 – 336, roku 1910 – 314, roku 1930 – 300, roku 1970 – 294. V súčasnosti tam žije 194 ľudí.

Úteky poddaných za Ipeľ a na Dolnú zem

Pred rokom 1720 utiekli z obce do Peštianskej stolice: Ján Jaško do Fótu, Martin Križan, Matej Straka do Alberti, Matej Valach do Veršegu, Ondrej Matej, Matej Ďurica, Juraj Straka do Asódu, Ján Haško, Matej Šuľan, Michal Haško, Šimon Mravík do Čemeru, Matej Mravík do Pándu, Matej Mravík do Slovenskej Ďurky, Juraj Straka Andrej, Matej Ďurica, Matej Ivan do Jače a do Novohradskej stolice Martin Matúš do Sudíc (Szügy) Neskôr (v rokoch 1785 – 1788 a 1802) sa zo Senného slobodne odsťahovalo do Banátu v Srbsku (Slovenský Bardáň a Kovačica) osem početných rodín, ktorých v Kovačici doteraz poznáme viacerých potomkov.

Kultúrna pamiatka

Prvý evanjelický kostol v Sennom pochádzal zo 14. storočia. V archíve Hontianskeho seniorátu sa nachádzajú údaje o senianskom rodákovi, slovenskom farárovi v roku 1544 v Banskej Štiavnici s menom Ján Senensis. Svedčí o tom aj nápis na pomníku na cintoríne pri bráne štiavnického cintorína s textom v latinčine, kde štiavnický farár, rodák zo Senného bol uvádzaný ako Johannes Senensis. V roku 1786 mala obec Senné 258 členov evanjelickej cirkvi, fílie Senného: Suché Brezovo 314, Šuľa 227, Brusník 207, Príboj 66. V roku 1925 bol starý kostol zbúraný, nakoľko jeho oprava by stála len o 10 000 Kčs (korún československých) menej ako stavba nového kostola. V apríli 1925 sa teda so starým chrámom rozlúčili a pristúpilo sa k stavbe nového, súčasného chrámu. Cirkevníci pri stavbe pomáhali s obrovskou zanietenosťou a pevnou vierou. Dňa 7. novembra 1925 bol kostol i so zariadením posvätený a odovzdaný do užívania obci. Posvätil ho biskup Samuel Zoch, kazateľom bol dekan SEBF Michal Bodický. Večeru Pánovu slúžil senior Novohradského seniorátu Michal Laciak st. Celkové náklady na stavbu kostola boli okolo 300 000 Kčs. Významnými farármi, ktorí dlhoročne, nielen kresťansky ale aj národne v Sennom pracovali boli Michal Benedikty 1801 – 1840, Andrej Bodický 1840– 1888, Ferdinand Bodický 1889 – 1919. V senianskom cintoríne nájdeme aj zachované náhrobníky niektorých z nich.

Paberky z cirkevných zápisníc

„Dňa 15. januára 1790 sa potvrdzuje Anna Mravík za babu, za nasledujúci plat. Od každej šesťnedieľky 1. Od svojej hlavy žiadne porcie (dane) nebude dávať. 2. V hotových peniazoch dostane 4 groše. 3. Všetko to bude bez najmenšej ujmy, čo jedna krstná mama do postele prinesie, ale nielen koláče, ale aj strovu (strukoviny). 4. Každému sa zanecháva sloboda, čo z lásky chce pri pôrode do vody vrhnúť. Coram Ivan Nigriny VDM. Adamo Šteuko, judice, Georgio Križan, jurato, Ivan Hudec, jurato, Math. Volák – inšpektor, Math. Benka, Ivan Matuch“.

„Dňa 26. novembra 1811 Mária Benko je ustanovená poctivej senianskej obci za babu. Plat od každej šesťnedieľky v prítomnosti vrchnosti sa ustanovuje. 1. Porcie od svojej hlavy platiť nebude. 2. Od šesťnedieľky dostane jednu štvrtačku raže. 3. Bez vlastnej ujmy, čo krstná matka do postieľky prinesie, akože koláče, atď... 4. Podľa možnosti, čo z lásky chce a dá do kúpeľa. Coram me math. Mich. Benedikcti VDM, v prítomnosti richtára Šteuko Paľa, Polgára Kiseľ Jana, inšpektora Benko Ďura“.

Ján Jančovic

Foto: autor