Quo vadis národnostné údaje? – pod týmto názvom usporiadal v druhej polovici júna Inštitút výskumu menšín Spoločenskovedného výskumného centra HUN-REN diskusiu za okrúhlym stolom.

Na úvod vystúpil riaditeľ hostiteľského inštitútu Attila Papp Z. s prednáškou s názvom Národnostné údaje v sčítaniach obyvateľstva. Vo svojej prezentácii podal historický prehľad sčítaní obyvateľstva a zisťovania počtu národnostných príslušníkov. Ako uviedol, prvé sčítania obyvateľstva sa uskutočnili na základe nariadenia Jozefa II. v rokoch 1784 – 1787, k nasledujúcemu došlo v roku 1804, po ktorom výkonná moc pokladala za dôležité z času na čas získavať prehľad o počte a zložení obyvateľstva. Po roku 1870 sa sčítania opakovali zvyčajne každý desiaty rok. Do roku 1941 národnosti evidovali na základe materinského jazyka, následne sa už v dotazníkoch objavili dve otázky, a síce týkajúce sa materinského jazyka a zvlášť zistenia príslušnosti k určitej národnosti. Najviac otázok bolo položených v tejto tematike v roku 2001, keď okrem dvoch uvedených respondenti mohli označiť, akým jazykom hovoria vo svojom priateľskom, resp. rodinnom kruhu a tiež, či sa viažu ku kultúrnym hodnotám a tradíciám určitej národnosti. V roku 2011 táto druhá otázka v dotazníkoch už nefigurovala, avšak naskytla sa možnosť uviesť „dvojitú identitu“. Riaditeľ zdôraznil, že meranie príslušnosti k tej ktorej národnosti je aj preto ťažké, lebo napr. aj OSN má iba všeobecné odporúčania, avšak táto kategória v sčítaniach nie je povinná, jednotlivé štáty sa môžu rozhodnúť, akou metódou ju zistia. Pritom „národnosť“ ako taká je pojem neustály a závisí aj od daného kontextu, ako aj pojem „menšina“ znamená niečo iné vo všeobecnom ponímaní a iné zase vo vedeckých výskumoch.

Tematike „Štatistické meranie príslušníkov národností. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť?“ bola venovaná prednáška vedúceho Hlavného odboru demografickej štatistiky Ústredného štatistického úradu (ÚŠÚ) Marcella Kovácsa, ktorú vypracoval spolu s vedúcim odboru tohto orgánu Mátyásom Lajtaim. Prednášateľ zdôraznil, že ÚŠÚ medzi jednotlivými sčítaniami obyvateľstva uskutočňuje aj mikrocenzusy, čo sú demografické výskumy na reprezentatívnom súbore ľudí. Naposledy sa konal v roku 2016 na pomerne veľkom, 10-percentnom výberovom súbore ľudí a obsahoval aj otázky ohľadne národností. Ďalší bude uskutočnený v roku 2027 na 3-percentnej vzorke obyvateľstva, ktorý je už stanovený vládnym rozhodnutím. Marcell Kovács ďalej predstavil trend vývoja sčítania obyvateľstva v Európe v súčasnosti, pre ktorý sú príznačné dva spôsoby. Jednak je to tradičný zber štatistických údajov pomocou dotazníkov, druhým typom je získavanie potrebných dát na základe rôznych administratívnych databáz. Práve týmto druhým smerom sa uberá čoraz viac štátov a aj Maďarsko ho plánuje zaviesť v roku 2031 namiesto klasického sčítania obyvateľstva. Dôvodom sú jednak finančné náklady sčítania ako aj neochota obrovského počtu respondentov odpovedať na tzv. nepovinné otázky. V roku 2022 v Maďarsku napríklad neodpovedalo na otázky, týkajúce sa národností vyše milióna obyvateľov. Výzvami, resp. úskaliami nového typu získania potrebných údajov podľa M. Kovácsa sú o. i. obmedzený okruh kategórií v registračných zoznamoch (napr. školská vzdelanosť), nedostatok tradičných tematických dát sčítaní (napr. príslušnosť k národnosti, vierovyznanie, znalosť jazyka, alebo dochádzanie za prácou). Určitým riešením by mohlo byť doplnenie týchto údajov na základe reprezentatívnych výskumov, avšak tieto neumožňujú získanie potrebných dát na úrovni jednotlivých osád. Účastníci diskusie za okrúhlym stolom vyjadrili svoje výhrady voči novému typu získavania potrebných údajov o obyvateľstve Maďarska. Podľa podpredsedníčky Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku, Olívie Schubertovej pred posledným sčítaním obyvateľstva ich celoštátny volený zbor vyvíjal aktívnu kampaň, vo svojej komunite veľa diskutovali o používaní jazyka, resp. o identite, v takomto zmysle tradičné sčítanie má aj určitý povzbudzujúci ráz, dokáže zmobilizovať jednotlivé národnostné kolektívy. „Zavedenie nového evidovania obyvateľstva však bude mať nepriaznivé dopady na legislatívny rámec financovania našich inštitúcií a školského systému. Máme odhady približného počtu príslušníkov našej národnosti napríklad na základe aktívnych členov našich občianskych organizácií, resp. žiakov našich škôl, avšak štatisticky, legislatívne to nie sú exaktné údaje,“ povedala O. Schubertová.

Vedúca kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Orsolya Szabó tiež vyzdvihla, že kým po zavedení národnostného samosprávneho systému - keďže štát financoval systém miestnych národnostných samospráv a civilné organizácie boli menej podporované –, občianske organizácie v určitom slova zmysle strácali na svojom význame aj napriek tomu, že niektoré z nich majú právo nominovať kandidátov do samosprávnych volieb. V prípade nového systému sčítania obyvateľstva ich treba opäť posilniť, aktivizovať ich členov, aby sme mali čo najpresnejší prehľad o počte našej komunity. „Aj my prevádzkujeme rôzne inštitúcie a päť dvojjazyčných škôl, ktoré môžu byť zdrojom informácií, avšak podľa tohto princípu nebudeme mať napr. prehľad o našich najmenších osadách, kde zanikajú školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina,“ uviedla vedúca kabinetu CSSM. Zástupkyňa ombudsmana pre národnosti Erzsébet Szalayová Sándorová upriamila pozornosť na to, že v prípade zavedenia novej metódy bude potrebná aj zmena právnych predpisov, to znamená, že by bolo potrebné modifikovanie národnostného zákona, dokonca aj Základného zákona Maďarska. „To znamená, že teoreticky je ohrozený tridsaťročný systém národnostných samospráv, ktorý je v súčasnosti už organickou súčasťou verejnoprávnej štruktúry Maďarska. Je to už teraz problém, ktorý bude časom čoraz väčší. Pritom je záujmom aj Ústredného štatistického úradu, aby štatistiky pracovali s validnými údajmi o národnostiach, ktoré predstavujú 10 percent obyvateľstva Maďarska,“ zdôraznila zástupkyňa ombudsmana.

„Nezabudnime ani na to, že dáta o národnostiach nie sú významné iba čo sa týka ich počtu, ale aj z demografického hľadiska. Na základe informácií o vekovom zložení našich komunít sa dajú vypracovať dlhodobé smernice a môžeme určiť, akým smerom sa máme vybrať v budúcnosti,“ poznamenala riaditeľka Kultúrneho a informačného centra a knižnice Nemcov v Maďarsku Angelika Erdélyi-Pfisztererová.

Na diskusii odznelo aj to, že v zmysle národnostného zákona k prehľadu skutočného stavu jednotlivých národností je podmienkou štátom zabezpečený systém ich prieskumu. Účastníci sa zhodli aj na tom, že už teraz je potrebné vytvorenie pracovnej skupiny, do ktorej okrem odborníkov a zástupcov národnostných komunít by mali byť pozvaní aj predstavitelia štátnych orgánov, veď práve z ich iniciatívy sú údaje zo sčítania obyvateľstva smerodajné pri určení počtu národností, resp. podmienok založenia ich volených zborov. Tento odborný tím by mal sformulovať patričné otázky, jasné spoločné postoje a návrhy na riešenie vhodného meracieho systému.

„Je dôležité tiež zdôrazniť, že tradičné sčítania obyvateľstva sú okrem praktických účelov v určitom slova zmysle tiež súčasťou nášho spoločného kultúrneho dedičstva,“ uviedol vo svojich záverečných slovách Attila Papp Z.

(CsL)

Foto: autor