Juraj Ezüst v Slovenskom inštitúte

Pozvánka invitovala na premietanie filmu Zuzany Antalovej o 70-ročnom maliarovi, rodákovi z Békešskej Čaby Jurajovi Ezüstovi Strieborný vek. Premietanie bolo spojené s výstavou diel majstra, ktorá bola inštalovaná v predsieni divadelnej sály na II. poschodí. Večer otvorila kytica čabianskych ľudových piesní v podaní Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý sa s Milanom Kuruczom rozlúčil týmto gestom. Na filmovom plátne potom za pomoci výpovedí rodinných príslušníkov, osobností z rodného mesta majstra a významných dejateľov kultúrneho života v Maďarsku a na Slovensku ožila umelecká dráha syna tesára a krajčírky Juraja Ezüsta. Obecenstvo ho mohlo spoznať aj ako jedného z iniciátorov založenia prvej slovenskej samosprávy v Budapešti, v XII. obvode mesta a vytvorenia galérie slovenských umelcov vo svojom rodisku. Umelec na rozlúčku odovzdal Milanovi Kuruczovi svoje dielo, na ktoré sa mohli podpísať jeho priatelia, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť v ten marcový jarný podvečer. Naša redakcia požiadala lúčiaceho sa pána riaditeľa o rozhovor.

- Slovenský inštitút (SI) je jedným z najdôležitejších partnerov Ľudových novín a možno medzi jeho najvernejších návštevníkov patria príslušníci našej národnosti. Snažíme sa slovenskú verejnosť v Maďarsku informovať o aktivitách inštitútu a z našich novín sa aj čitatelia na Slovensku dozvedajú, čo vykonáva SI v prospech tunajších Slovákov. Hlavnou náplňou činnosti inštitútu je však prispievať k zbližovaniu Maďarska a Slovenska pomocou kultúry. Pred niekoľkými rokmi ste pôsobili v Budapešti ako chargé d’affaires Veľvyslanectva SR. V posledných štyroch rokoch ste na čele Slovenského inštitútu usporiadali stovky najrôznejších kultúrnych podujatí. Populárne boli pódiové diskusie o rôznych témach, napr. aj o citlivých otázkach maďarsko-slovenských vzťahov. Ktoré z nich by ste hodnotili ako také, ktoré najviac prispeli k splneniu stanovených cieľov?

- Určite veľmi citlivá téma, na ktorú sme urobili dve veľké diskusie, bola otázka Trianonu, keďže vlani bolo 90. výročie. To by som vyzdvihol ako prvú takú záležitosť. Pre mňa bolo veľmi príjemnou skúsenosťou, aj takou optimistickou, že sme tu mali aj debatu mladých slovenských a maďarských historikov. Pritom možno ani nebola dôležitá samotná téma, ako to, že sa zišli, že dokázali spolu hovoriť. Išlo hlavne o XIX. storočie, nebolo to vyšpecifikované k nejakej problematike, ale skôr k obdobiu. Debatovali spolu, pričom, samozrejme, nie vždy sa našla dvojica autorov, ktorí by boli písali o tej istej téme, skôr o jednom historickom období, a bolo zaujímavé, že bolo cítiť snahu prekonať vzájomné predsudky. Pristúpiť skutočne z objektívnej vedeckej platformy k priblíženiu skúmanej témy a nejako sa vzájomne pochopiť. Myslím si - a to platí aj pre starších historikov -, že nie je dôležité, aby vždy vo všetkom spolu súhlasili. Dôležité je to, aby sme dokázali pochopiť argumenty toho druhého. Z tohto hľadiska ešte jedna dôležitá vec, ktorá sa neodohrala v Slovenskom inštitúte, ale SI, neskromne poznamenávam, aj materiálne podporoval zasadnutia zmiešanej komisie historikov i podujatia, ktoré priamo súviseli s prípravou spoločnej učebnice dejín, ktorá by už každú chvíľu mala vyjsť. Takže toto sú určite tie veci, ktoré ma potešili, alebo boli pre mňa dôležité.

- Pre Slovenský inštitút je vždy dôležité, aby si našiel partnerov v krajine, kde pôsobí. Do akej miery ovplyvnilo túto prácu to, že maďarsko-slovenské vzťahy boli v uplynulých rokoch zaťažené rôznymi aktuálnymi politickými konfliktmi? Boli prípadne maďarskí partneri zdržanlivejší?

- Skôr naopak. Práve keď vzťahy z nášho hľadiska neboli práve optimálne, bolo veľmi veľa ponúk na spoluprácu, na organizovanie spoločných podujatí, tak zo slovenskej strany, ako aj z maďarskej, a to z oblasti kultúry: hudobníkov, výtvarníkov alebo rôznych inštitúcií. Napr. veľmi zaujímavá bola akcia, na ktorej sme sa my len podieľali. Ukázala, že sú ľudia, ktorí sú ochotní sa angažovať v pozitívnom rozvoji vzájomných vzťahov. Bola to iniciatíva, ktorá vzišla v Budapešti a Bratislave paralelne a mala názov Dobrý deň Slovensko, jó napot Magyarország! a napríklad mládežnícka rozhlasová stanica Tilos Rádió venovala 24-hodinové vysielanie predstaveniu Slovenska. Sám som sa zúčastnil na časti vysielania. Bolo to veľmi príjemné poznanie, že aj v takých zložitejších vzťahoch je v spoločnosti veľa ľudí, ktorí chcú ukázať, že vieme spolupracovať a že sme ochotní spolupracovať. Bol jeden prípad, o ktorom som už niekoľkokrát hovoril, ale nedá mi, aby som ho znovu nezopakoval, pretože na mňa hlboko zapôsobil. Zavolali mi z Lisztovho komorného orchestra, že by chceli koncertovať v Slovenskom inštitúte. Ja som im povedal, že prosím vás, ale ja nemám na to dostatočné prostriedky, aby som zaplatil taký slávny orchester. Oni na to, že to chcú urobiť zadarmo, ako určité gesto priateľstva. Veľmi to na mňa zapôsobilo. Ale bolo aj množstvo iných, menších akcií, na ktoré prišli spoločne maďarskí a slovenskí umelci a vystúpili v našom inštitúte spoločne. Príjemné bolo zistiť, že v slovenskej i maďarskej spoločnosti sú už dosť početné tie skupiny ľudí, ktorí chcú, aby sa vzťahy rozvíjali.

- Významná je spolupráca SI s inštitútmi Visegrádskej skupiny a inštitútmi ostatných európskych krajín, ktoré tu pôsobia.

- Máme jeden spoločný projekt, ktorý trvá už šesť rokov, a to je Visegrádsky koncert. V predošlých rokoch sa uskutočnil v rámci programu Budapeštianskeho jarného festivalu, tento rok to bude až 5. apríla, keď spoločne vystúpia hudobníci zo všetkých štyroch krajín. Aj teraz beží Visegrádska filmová prehliadka v budapeštianskom kine Örökmozgó, kde premietajú filmy z týchto krajín. Z tejto spolupráce musím osobitne vyzdvihnúť kontakty s Českým centrom, s ktorým sme si spoločne pripomenuli výročia našich novodobých dejín - výročie roku 1968 a výročie nežnej revolúcie roku 1989. To je veľmi dôležitý aspekt, že vieme spolupracovať, usporadúvať spoločné podujatia. Novším javom je spolupráca s kultúrnymi inštitútmi členských štátov Európskej únie, ktoré sú združené v organizácii UNIC. Urobili sme celý rad spoločných podujatí, napr. počas toho roku, keď bolo Päťkostolie európskym hlavným mestom kultúry, kde bol jeden deň venovaný EÚ zameraný na mládež. Vystúpili tam hudobné skupiny zo všetkých krajín, ktoré majú v MR inštitúty. V apríli, v rámci jarného festivalu, bude deň EÚ v kine Uránia, pričom nie vždy sa zúčastňujú týchto programov všetky krajiny, ale musia byť minimálne tri. Myslím si, že je to celkom zaujímavé, lebo tieto krajiny vedia predstaviť maďarskému obecenstvu spoločné úsilie a spolupracovať.

- Kríza núti inštitúcie, ktoré pôsobia v oblasti kultúry, hľadať nové formy spolupráce. SI má tiež partnerstvá a otvára sa smerom von. Myslím tu napr. na Rádayho dom knihy, alebo loď A38. Objavujú sa aj noví partneri?

- Záujemcov je veľmi veľa, sú to známe aj menej známe inštitúcie. Každoročne sa zúčastňujeme napr. Na festivale v Pannonhalme, kde každý rok finančne podporujeme účasť slovenských hudobníkov. Mohol by som menovať džezový festival v Szombathelyi a ďalšie, ktoré sú pre nás zaujímavé, lebo organizátori pozývajú slovenských hudobníkov sami, to znamená, že oni ich poznajú, že sa zaujímajú o slovenskú hudobnú scénu a ostatné oblasti umenia. V rámci našich finančných možností sa snažíme prispievať. Teraz sme sa napr. potešili tomu, že na Budapeštiansky jarný festival pozvali Spevácky zbor Slovenskej filharmónie, ktorý zaspieva Lisztovu omšu Via Crucis. Náš finančný príspevok nie je v porovnaní s celkovým rozpočtom festivalu nejaká obrovská suma, ale myslím si, že trošičku pomohla a možno väčšia je jej symbolická hodnota. Pre nás je veľmi dôležité, že naše významné hudobné teleso vystúpi v rámci tohto medzinárodne uznávaného festivalu.

- Slovenský inštitút dáva priestor pre podujatia inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy, našich občianskych organizácií, často sa tu schádzajú budapeštianski Slováci, SI máva pravidelne podujatia v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Myslím si, že pre Slovákov v Maďarsku je Slovenský inštitút bázou, ktorú veľmi potrebujú, pretože takýmto kultúrnym stánkom nedisponujú. Ako ste nás spoznali počas uplynulých rokov?

- Slovenskú komunitu v Maďarsku môžem z bezprostrednej blízkosti sledovať desať rokov. Bol to pre mňa nový poznatok. V prvej dobe som spoznal mnohých obetavých ľudí, ktorí sa snažia napriek tomu, že toto spoločenstvo už zjavne nie je na vzostupe, bojovať za to, aby kultúrne dedičstvo mohli odovzdať ďalšej generácii. To bol pre mňa taký najzaujímavejší poznatok, že je tu generácia, predovšetkým moja generácia, ktorá sa snaží vykonať kus práce, a to nielen v Budapešti, ale aj v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, Mlynkoch a na mnohých ďalších miestach. Ak vychádzame z údajov zo sčítania ľudu spred desiatich rokov, ktoré vykázalo 17 tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, nie je to príliš početná komunita. Keď v takejto menšej komunite nastane polemika, je veľmi dôležité, aby vyústila v riešenie, ktoré je užitočné pre celé spoločenstvo, aby to spoločenstvo nebolo deštruované. To znamená, že na jednej strane je úplne prirodzené a nikto nemôže požadovať, aby neexistovali lokálne záujmy, aby neexistovali rôzne názory na veci, pluralita záujmov a názorov aj v rámci takej malej komunity. Otázkou je, nakoľko dokážeme túto pluralitu zarámcovať tak, aby integračné sily zostali zachované. Chcel by som dúfať, že sa to podarí. Viem, že to bude veľmi ťažké, ale je to nakoniec záujmom celej slovenskej komunity v Maďarsku. Chcel by som popriať slovenskej komunite, aby sa jej to podarilo.

- Ako ďalej, kde budete pôsobiť po svojom návrate na Slovensko?

- Podľa všetkého by som sa mal vrátiť na ministerstvo zahraničných vecí a mal by som sa venovať oblasti, ktorú som robil v posledných štyroch rokoch, a to kultúrnej diplomacii.

- Ďakujem pekne, a veľa úspechov.

- Ja by som sa chcel osobitne poďakovať za spoluprácu Ľudovým novinám, s ktorými sme boli veľmi dobrí partneri. Z našej strany by som chcel povedať, že ste popularizovali naše podujatia, že ľudia sa mohli dozvedieť o našej práci, to bolo pre nás veľmi prínosné a chcel by som popriať, aby aj moja nástupkyňa v tejto funkcii, pani Jana Tomková mala s Ľudovými novinami také dobré skúsenosti, aké som mal ja.