V dedine Čabasabady už vyše desaťročie nefunguje škola a nie je výučba, ale pamiatka niekdajších sálašských škôl je dodnes živá. Svedčí o tom aj iniciatíva miestnej obecnej a slovenskej samosprávy na obnovenie pamätného múra na počesť sálašských učiteľov, ktorý odovzdali 11. júna. Pamätný múr našiel svoje miesto na stene budovy bývalej obecnej školy, ktorá navždy zatvorila svoje brány roku 2005.

„Tento múr je výsledkom spolupráce nielen obecnej a slovenskej samosprávy, ale aj občianskych organizácií a obcí Gerendáš, Telekgerendáš a Čorváš,” povedal predseda slovenskej samosprávy Matej Kešjár. V dedine sa zachováva pamiatka sálašských škôl dlhodobo: dlhé roky organizovala Alžbeta Ančinovástretnutia bývalých učiteľov, vlastne to bola inšpiráciou v roku 2009, keď sa po prvý raz rozhodli postaviť pamätný múr. „Vtedy sme to považovali za nedokončené, no prišla rekonštrukcia budovy starej školy, a vtedy sme museli premiestniť aj pamätný múr. Rozhodli sme sa, že zoznam mien doplníme,” prezradil M. Kešjár. Na obnovenom pamätnom múre pod fotografiou typickej sálašskej školy a nápismi v slovenskom a maďarskom jazyku figuruje približne 250 mien a názvy starých sálašských škôl. Prvé meno pochádza z roku 1853.

Na slávnostnom odovzdaní múru sa prihovoril poslanec maďarského parlamentu Gyula Vantara, ktorý si zaspomínal na začiatky sálašskych škôl v Békešskej župe. Začiatky tejto formy výučby siahajú do prvej polovice 19. storočia, do doby laických ľudových učiteľov. Gazdovia ich prijali z vlastnej vôle a financovali ich prácu z vlastných zdrojov, spoločne. Úlohou vtedajšieho učiteľa bolo naučiť sálašské deti čítať, písať, počítať a spievať náboženské piesne. Podľa historických zdrojov pred sto rokmi významne vzrástol počet týchto škôl: po 1926 okrem už existujúcich škôl v békešskej stolici otvorili 134 nových učební a postavili 58 učiteľských domov. Úlohou učiteľov nebolo len vzdelávanie detí, ale boli zvyčajne aj osvetármi prostredia, kde spôsobili, sálašskí ľudia sa na nich obrátili pre dobré rady a škola okrem prvotnej funkcie slúžila ako kultúrne stredisko a náboženské kultové miesto. Po 50. rokoch minulého storočia sa postupne stali menej dôležitou, po rajonizácii ich nahradili internáty a zanikli. „V dnešnom uponáhľanom svete kladieme dôraz takmer výlučne na rozvoj a pokrok, ale nesieme zodpovednosť aj za súčasnosť a musíme zabezpečiť základy pre budúcnosť, no a k tomu potrebujeme občas sa zastaviť a pripomenúť si minulosť,” zvýraznil poslanec maďarského parlamentu.

Pred pamätným múrom sa prihovorila aj starostka obce Monika Szeverényiová, referentka pre národnostné záležitosti samosprávy v Békešskej Čabe Helena Somogyiová, o svoje spomienky z čias sálašských škôl sa podelila učiteľka na dôchodku Katarína Laurenyecziová Győriová. Mladí členovia miestneho spevokolu Slniečko predniesli slovenské a maďarské ľudové piesne. Pamätník vysvätili kňaz Antal Szigeti a farár Zoltán Nagy.

(kan)

Foto: autorka