„Hej, na vrch na Poľane,“ alebo spomienky na detvianske folklórne slávnosti
Okolie detvianskeho prírodného amfiteátra počas jedného z najstarších a najprestížnejších folklórnych festivalov na Slovensku na tri dni opäť obsadili milovníci folklóru, aby spoločne holdovali sviatku tradičnej ľudovej kultúry, ktorý rokmi získal medzinárodný rozmer.
Na 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou (FSP), v rámci ktorých sa konal 46. ročník Krajanskej nedele, a už po 6. raz otvoril svoje brány Krajanský dvor, zavítalo bezmála 150 krajanov z doteraz rekordných deviatich štátov sveta.
„Krajanský dvor je jednou z najnovších súčastí FSP, veď práve dnes má iba šesť rokov. Otvárame iba jeho šiestu kapitolu, ale koľko spoločnej radosti, krajanskej vzájomnosti, nových známostí a priateľstiev, kultúrneho a umeleckého kumštu, remeselnej zručnosti, nevraviac o pôžitkoch gurmánskych výtvorov zo slovenských prostredí Maďarska, Rumunska, Srbska, Chorvátska, ale aj Francúzska, Poľska, Rakúska, Ukrajiny a teraz už aj z Čiernej Hory a Spojených štátov amerických sme tu takto svorne zažívali a verím, že zažijeme aj v tomto a v nasledujúcich rokoch,“ povedal na slávnostnom otvorení Krajanského dvora moderátor Ľudovít Pomichal. Novinár, publicista, spolupracovník Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a člen našej Redakčnej rady sa podelil aj o to, že za päť rokov sa tu vystriedalo alebo znovu sem zavítalo viac ako 600 krajanov z 80 miest, obcí, organizácií, folklórnych súborov, spolkov, remeselných zoskupení, či občianskych združení. Kým Jarmočnú scénu chystali folklórnemu Speváckemu súboru Horenka a Citarovému súboru Rosička z Kétšoproňu, Ľ. Pomichal poznamenal, že v roku 2014 mal ešte dvor prívlastok Dolnozemský, keďže sa ho vtedy zúčastnili výlučne iba krajania zo štátov slovenskej Dolnej zeme. Rokmi nahromadené a efektívne presadené skúsenosti ho formovali tým, čím je dnes, najnavštevovanejšou sprievodnou „atrakciou“ FSP. V tomto roku Zväz Slovákov v Maďarsku sa úspešne uchádzal od ÚSŽZ o účasť Kétšoproňu z Békešskej župy na FSP, ako aj Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM), ktoré reprezentovali členky ženského speváckeho zboru Rozmarín z Banačky na čele s Máriou Holodovou. Obe obce širokej verejnosti predstavili gurmánske špeciality, výrobky, ako aj časť folklóru Slovákov v Maďarsku. Samozrejme, tí pozornejší v húfe ľudí mohli začuť spev alebo hru členov iných slovenských telies z Maďarska, ktorí nôtili a muzicírovali pre seba i pre potešenie okoloidúcich. Neďaleko od Jarmočnej scény sme zbadali aj stan Novohradsko-hevešského regiónu, stredisko Veňarec, v ktorom bolo vystavených niekoľko krojovaných bábik, čepcov, fotografií a brožúr zo života Slovákov v uvedenej župe ako výsledok cezhraničného projektu o kultúre Poľovcov.
6. Krajanský dvor oficiálne otvoril predseda ÚSŽZ Ján Varšo, ktorý aj v mene ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka a jeho štátneho tajomníka Lukáša Parízeka, ako aj primátora mesta Detva Jána Šufliarskeho zaželal príjemne strávený festivalový víkend.
Následne v humne, v najširšej stavbe ohraničeného prírodného priestoru, kde okrem nej stojí päť štýlových drevených domčekov a zvonica, bola vernisáž tematickej výstavy s názvom Život pastierov, ktorej kurátorkou bola etnologička a riaditeľka ÚKSM Katarína Király. Ako nás o tom informovala, cieľom výstavy bolo predstaviť pastiersku kultúru kondášov, koziarov, čikóšov aj ovčiarov. V bohatej zbierke zoskupila náradia a predmety, ktoré úzko súviseli so životom pastierov tak v horách ako aj na nížine. Nechýbali ani zaujímavosti o pastieroch. Odev a rôzne pastierske náradia z Maďarska poskytli Slováci z Baňačky, Slovenského Komlóša, Jače a zo Sarvaša.
Folklór, to je srdce, to je život
Ani studené a daždivé počasie neodradilo skalných priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry. Mnohí návštevníci už na dejisko prišli pripravení na možné „božie rany“, zababušení do teplých odevov, v rukách s dáždnikom alebo pršiplášťom a, samozrejme, dekou.
Zachovanie dobrého mena a kvality programov je pre organizátorov prvoradé a členovia Programovej rady doposiaľ úspešne bojovali proti pseudofolklorizmu a zakaždým priniesli autentické vystúpenia zakladajúce sa na zachovalom kultúrnom dedičstve. Tentoraz jednou z dominantných dramaturgických tém 10 scénických programov bolo vyzdvihnutie významu rodiny pri tradovaní folklórnych prejavov, pestovanie tradícií, hudby, spevu a tanca, ale usporiadatelia sa snažili venovať všetkým zložkám tradičnej kultúry, nevynímajúc odev a iné výtvarné prejavy.
„Po úspešnom uvedení ukážok tradičného obradového odevu v r. 2017 – po pôsobivej prehliadke mladých párov v kostole a potom na detvianskom námestí, tentoraz v krátkom scénickom programe predstavíme tradičný svadobný odev mladúch a ženíchov z 21 obcí regiónov stredného Slovenska,“ uviedla v bulletine festivalu predsedníčka Programovej rady FSP v Detve Anna Ostrihoňová. Je potešujúce, že sa pokračuje v tomto počine, ktorý vznikol pred dvoma rokmi v úzkej spolupráci so ZSM a výsledok v našich končinách bol fotoalbum Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku ako aj putovná výstava fotografií totožného názvu Józsefa Homogu.
„Valaskí Otče náš, jednej ovci nemáš“
Od roku 1974, keď sa na 9. FSP po prvý raz v programe Štepy z vinice predkov prezentovali sólisti, súbory a skupiny folkloristov zahraničných Slovákov, je Krajanská nedeľa ozdobou vyvrcholenia programu na najkrajšej prírodnej folkloristickej scéne navrhnutej Viliamom Gruskom. Za 46 rokov si v kontexte programovej dramaturgie vydobyla pevné miesto a obľubu. Pod záštitou slovenského ministra zahraničných vecí M. Lajčáka a patronátom ÚSŽZ krajanskí účinkujúci vystúpili s programom Čaro pastierov. Zásluhou autora tematického nasmerovania folklórnych slávností Vlastimila Fabišika a za odbornej pomoci riaditeľky ÚKSM K. Király sa na scénu rok čo rok dostávajú programy vychádzajúce najmä z obyčajových tradícií. Minulý rok sme mohli nahliadnuť do naplnených komôr našich predkov, o rok zase do dielne remeselníkov. Tentoraz nám organizátori dovolili nakuknúť do neľahkého života pastierov cez obyčaje, piesne, tance, artefakty súvisiace s týmto zamestnaním, spracúvanie živočíšnych produktov, používanie špeciálnych signálnych nástrojov až po špecifické odevné formy. Na zvučku Krajanskej nedele v sprievode prišli na hlavnú scénu folklórne súbory Nádeje z Paríža vo Francúzsku, Sálašan z Nadlaku v Rumunsku, Podhale z Jurgova v Poľsku, Púčik z Brna v Českej republike, Liptár z Melbourne v Austrálii ako aj Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice v Chorvátsku a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota zo Šídu v Srbsku. Z Maďarska sa na javisku jedného z najstarších a najprestížnejších folklórnych festivalov na Slovensku predstavila Folklórna skupina Zornica z Jače spolu so svojou ľudovou hudbou Čibaj a sólisti Tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša. Krajanskú nedeľu otvoril predseda ÚSŽZ J. Varšo a odovzdal Pamätnú medailu ÚSŽZ folkloristovi, predstaviteľovi ľudového umenia, osvetárovi Igorovi Kovačovičovi za jeho dlhoročnú spoluprácu s krajanmi, za posilňovanie národného povedomia a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Program Čaro pastierov pozostával zo šiestich väčších celkov a predchádzali ho štyri dni plné skúšok a nácvikov. Výsledok vytrvalej práce bol pastvou pre oči a pohladením duše. Po Najímaní pastierov členovia FS Zornica zinscenovali zimnú tradíciu nosenie prútikov na Štedrý deň. V programovej časti Prvý výhon sólisti z TS Tešedík sa prevtelili do kože pastierov koní, čikóšov, v tretej s názvom Na pastve zatancovali palicové tance juhásov a v časti Večer na salaši tanec kondášov. V poslednom bloku Mitrovanie – odovzdanie stáda – v párových tancoch vykrúcali dievčatá FS Zornica.
Folklórne súbory a spolky si od primátora mesta Detva prevzali Pamätný list za účinkovanie na festivale a Ďakovný list za účasť v programe Krajanskej nedele „Čaro pastierov“ od predsedu ÚSŽZ ako aj zúčastnené obce Krajanského dvora za účasť v gurmánskom a kultúrno-zvykoslovnom programe 54. FSP.
AR
Zemplínske chute v Detve
Každý má rád plnenú kapustu, parené buchty, zemiakové placky, ba aj tlčenú fazuľu. Ženičky zo zemplínskej dedinky Baňačka sú majsterkami v príprave týchto chutných jedál. Pätica žien naozaj sebaisto držala varešku v ruke na Krajanskom dvore 54. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, kde 12.-14.júla ukázali, že im kuchyňa nie je cudzia a spomínané pochúťky dobre uvaria v každej situácii. Skupinu mala na starosti odborná vedúca ženského spevokolu Rozmarín z Banačky Mária Holodová. Celý čas prevládala dobrá nálada, či už v Študentskom domove Bariny vo Zvolene, alebo na detvianskom „pľaci”.
Na medzinárodný sviatok folklóru, ktorý sa vždy koná druhý júlový víkend v srdci Slovenska, žienky delegoval Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku. Návštevníci festivalu mali možnosť vidieť nielen pestrý kultúrny program, ale mohli si pochutnať aj na tradičných jedlách Krajanského dvora, kde Zemplínčanky každého pohostili, lebo piekli a varili od piatku do nedele. Parené buchty s makom, orechmi a kakaom rýchlo zmizli. Kto ich ochutnal, aj druhýkrát sa vrátil, podaktorí viackrát. Úspešnú prácu a chutný výsledok konštatovali aj vzácni hostia. Blahoželáme hlavnému organizátorovi festivalu – mestu Detva a našim zemplínskym ženičkám!
Katarína Krafčenková
