Domov dôchodcov v Slovenskom Komlóši prevádzkuje evanjelický cirkevný zbor od roku 1994. Teraz má inštitúcia 52 stálych obyvateľov. Počas dňa však prichyľuje ďalších 35 až 40 starších ľudí do denného stacionára, 68 spolupracovníkov diakonie sa každý deň stará o 250 občanov Slovenského Komlóša a okolia.

Buď vo forme 24-hodinovej opatery, alebo im zanesú obed, či dohliadajú na ich zdravotný stav a navštívia ich v ich domovoch, podľa toho, či potrebujú podľa lekára starostlivosť len na jednu, dve, ba až štyri hodiny denne. Keďže s vekom sa mnohým z tých, o ktorých sa dnes starajú iba denne hodinu, zdravotný stav zhorší natoľko, že budú potrebovať celodennú opateru, preto požiadali o zvýšenie kapacít domova dôchodcov o ďalších 5 miest. Práve prebieha povoľovací proces. Okrem toho sa starajú aj o skupinu závislých, ktorým poskytujú terapiu odvykania a pracovných návykov, aby sa po ukončení liečenia vedeli integrovať do spoločnosti. Popri starostlivosti a terapiách v diakonii, v domove dôchodcov a odvykacom zariadení, prevádzkuje cirkevný zbor aj materskú školu.

Sociálna a zdravotná inštitúcia

– Aký je priemerný vek obyvateľov domova dôchodcov a v akých izbách môžu byť ubytovaní? – opýtali sme sa vedúceho zariadenia, evanjelického farára Attilu Spišáka.

– Teraz u nás bývajú dôchodcovia od sedemdesiat, prevažne do osemdesiat až osemdesiatpäť rokov. Podaktorí sú tu už aj niekoľko desaťročí a majú vyše deväťdesiat. Sú ubytovaní v jedno- alebo dvojlôžkových izbách s kúpeľňou. Kuchynskú linku nepotrebujú, lebo súčasťou pobytu je aj stravovanie 5-krát denne. Žiaľ, u pacientov vo vyššom veku sa neraz medzi diagnózami vyskytuje cukrovka, preto oni dostávajú niečo ľahké ešte ako druhú večeru. Hoci to nie je naším profilom, poskytujeme v prípade potreby aj službu hospicu. Ak si pacient praje, aj s poslednou útechou zo strany farára.

– Pomáhajú vám rehoľné sestry nejakej rehole?

– V zahraničí som sa stretol s prácou rehoľných sestier. V Maďarsku prednedávnom zomrela posledná evanjelická rehoľníčka, diakonisa, už bola staručká, ale sestry od nás, alebo z bývalých socialistických krajín slúžia v Nemecku. V našom stredisku evanjelickej diakonie neslúžia rehoľné sestry.

Možnosť hovoriť po slovensky

– Musia budúci klienti vyhovieť nejakým podmienkam?

– Do osemdesiat rokov musia mať od lekára formulovanú potrebu celodennej opatery. Nad osemdesiat môžeme prichýliť obyvateľov aj v prípade, že sú zdraví a nepotrebujú nepretržitú starostlivosť, či pravidelnú medikamentóznu liečbu. Kým niekto nepotrebuje opateru denne 24 hodín, vieme poskytnúť aj iné služby. Po vyšetrení náš lekár stanoví diagnózu a povie, akú starostlivosť odporúča, či denne hodinovú, dvoj-, troj-, štvor- alebo viachodinovú. Ak je to viac, môže sa k nám klient nasťahovať nastálo.

– Predstavujem si domov dôchodcov na takom malebnom mieste, ako je Slovenský Komlóš, kde povedzme, budú so mnou ešte aj po slovensky hovoriť, ako nejakú možnosť bývať ako na Floride. Môže sa do vášho zariadenia nasťahovať vitálna a zdravá dôchodkyňa?

– Nie, nemôže. Iba, ak by mala 80 rokov. My nemáme také apartmány, ktoré by fungovali v inom systéme, než v systéme sociálneho zdravotného zabezpečenia dotovaného štátom. Zriaďovateľ by napríklad mohol stanoviť cenu apartmánu, povedzme, že by stál 5 miliónov forintov, a po smrti klienta by ho mohli zdediť príbuzní, ktorí by mali právo ho hoci aj predať ďalšiemu záujemcovi o pobyt u nás. My by sme poskytovali opatrovateľské alebo stravovacie a lekárske služby. Ak niekto potrebuje hodinu starostlivosti, tak by ju mohol dostať. Ak nepotrebuje zdravotnú starostlivosť alebo opateru, zato ešte môže dostávať chutnú stravu, aby sa nemusel starať o nákupy a varenie. To by však za súčasných pravidiel nemohlo byť zariadenie spadajúce pod terajšieho zriaďovateľa. Kedysi, v prvej polovici deväťdesiatych rokov, pôvodne vznikla inštitúcia na tomto princípe. Kto odišiel do dôchodku a chcel sa prisťahovať k nám, ten zaplatil vstupný poplatok, bolo to jeden a pol milióna forintov a potom každý mesiac platil 80 percent svojho dôchodku. Následne nastala zmena a bol vytvorený iný systém, na základe sociálnych potrieb. Ak štát prevezme poskytovanie tejto služby, nebude prevádzkovať wellness-centrum pre penzistov, na ktoré dopláca alebo pripláca raz toľko, ako je dôchodok. Nie je to tu ako na Floride, to je pravda, ale snažíme sa, aby sa tu bývajúci dôchodcovia cítili dobre. Láka sem, na Komlóš, aj skutočnosť, že sme pripravení komunikovať s našimi klientmi aj dvojjazyčne, nielen po maďarsky, ale aj po slovensky.

– Vie váš personál po slovensky?

– Polovica sa výborne dohovorí. Vždy sa k nám hlásili starčekovia z Budapešti alebo zo Šámšonu, najmä pre používanie slovenčiny. Väčšina z nich buď má komlóšske korene alebo rodinnú väzbu s ľuďmi zo Slovenského Komlóša alebo okolia, buď poznajú mňa z cirkvi alebo vďaka iným kontaktom.

– Okrem láskyplnej starostlivosti a jazykových zručností, čo nie je zanedbateľné, aké sú ďalšie pozitíva vami vedenej inštitúcie? Prečo, čím je lepší domov dôchodcov v tieni evanjelického kostola s „turňou“ v Slovenskom Komlóši, než, povedzme, v hlavnom meste alebo vo väčších, či menších mestách Maďarska?

Vyhráva pokojné prostredie

– Myslím si, že vyhráva pokojné dedinské prostredie. Máme tu rozpracovaný komplexný agrárny systém. Vo dvore chováme ovce, ako na skutočnom hospodárstve sú na statku aj kone. Máme tiež jednu kobylu, somára, kozy, svine, ba aj včely. Neskôr môžu klienti okoštovať med, klobásu, a jahňacinu. Ak túžia po prírodných zážitkoch, nemajú k zvieratám ďaleko, môžu prísť, pomôžeme im zažiť niečo iné, možno nové, pričom sú v bezpečí. Dokonca, ak sa chcú venovať záhradníčeniu, aj taká je tu možnosť. Môžu sadiť, okopávať, pestovať, samozrejme, kto aj fyzicky vládze. Máme veľmi peknú záhradu, krajšiu, než je hociktorá peštianska. Je v nej jazierko s rybičkami, poprechádzať sa dá po pestovaných chodníčkoch. Blízko budovy si môžu naši zverenci posedieť, obdivovať kvitnúce rastliny. Od jari, vlastne až skoro do konca roka, stále niečo kvitne. To, že sme v dedinskom prostredí však neznamená, že naši obyvatelia nemajú možnosť kultúrneho vyžitia. Kultúrne programy usporadúvame aj my, ako v hociktorom väčšom meste. Napríklad k nám prichádzajú hosťovať menšie divadelné súbory, cirkevné umelecké spoločnosti raz za dva mesiace. Organizujeme rôzne kultúrne popoludnia. Literárny krúžok je populárny. Mnohí z našich dôchodcov majú radi ručné práce, tvorivé činnosti. Máme šikovné mentálne hygieničky, ktoré pracujú s rôznymi nápadmi. Od septembra nám pribudne ďalší duchovný, budeme môcť ešte lepšie vyhovieť požiadavkám vysokej náročnosti. Kolega farár sa venuje duchovným potrebám, pastorácii našich zverencov. Ponúkame nepreberné množstvo možností, vždy závisí od vôle tých, o ktorých sa staráme, čo si vyberú. Naši klienti kedysi chodili do literárneho krúžku aj dvadsiati, dnes sa zapájajú piati – šiesti. S vyšším vekom sú vetchejší. Dbáme aj o ich fyzickú kondíciu. Snažíme sa im umožniť zapájať sa, keď chcú v niečom pomáhať. V cirkevnom zbore máme počas normálneho života, keď nie je pandémia, každodenné, celotýždenné, mesačne pravidelne sa konajúce rôzne podujatia, dobré programy. Od januára zabíjačkou počnúc, do Vianoc robíme všelijaké zaujímavé, pútavé akcie. Kto má vôľu, toho privedieme, aj o odvoz sa postaráme. Máme mikrobus, tým môžeme odviezť, kam treba. Snažíme sa našich klientov zapájať aj do života cirkevnej komunity. Škoda, že polovica našich ľudí je už pripútaná na lôžko. Lekár sa snaží poskytovať motiváciu našim pohyblivým pacientom, aby sa aspoň toľko hýbali, že sa prechádzajú do jedálne na stravu. Dbáme o spravodlivú starostlivosť, keď niekto dostane čokoládovú tortu, tak cukrovkári majú zdravú maškrtu, ktorá vyzerá podobne lákavo. Často sú starší ľudia ako deti. Keď nie je uzatvorená inštitúcia, ako teraz počas pandémie, veru neraz sa prejdú do mesta a kúpia si v cukrárni niečo na „dušu“. Večer sa potom chytáme za hlavu, aký vysoký cukor v krvi meriame jednotlivým pacientom, ktorí majú predpísanú diétu. Niečo si vždy vymyslia. Máme asi piatich obyvateľov, ktorí pravidelne „športujú“, trénujú, prechádzajú sa, v tempe kráčajú okolo budovy a dva razy do týždňa sa zúčastňujú kondičných cvičení. Okrem toho je tu aj odborník na masáž. My sme kresťanská inštitúcia, preto srdečne privítame všetkých našich zverencov na pravidelných službách Božích, alebo na rannom stíšení. Zúčastňovať sa na službách Božích nie je povinné, ale dobrá každodenná debata s farárom je také pozitívum, že to radi využijú aj naši bratia a sestry vychovaní ešte v časoch komunistickej ideológie. Zároveň však každého požiadame, aby akceptoval kresťanského ducha nášho zariadenia.

tre-

Foto: A. Spišák