Ani sme sa nenazdali a opäť je december – pre mňa najkrajší mesiac v roku. V posledných dňoch vykladám na náš portál pozvánky ako na bežiacom páse.

Lákajú na koncoročné verejné zasadnutia a adventné resp. vianočné podujatia našich slovenských samospráv, ktoré patria medzi moje obľúbené. Mimoriadne si užívam totiž vianočnú výzdobu ich dejísk, či už sú to divadelné sály kultúrnych domov alebo akékoľvek iné priestory (ku šťastiu mi v tomto kontexte stačí aj adventný veniec či stromček v rohu miestnosti), ako aj dekorácie obchodov, reštaurácií, či samotného mesta. Cez víkend sa nechám zlákať vôňou vareného vína, aj na vianočné trhy a vôbec mi nebude vadiť ak bude zima, ba naopak, ozajstné by to bolo, keby sa poriadne ochladilo a pod nohami by mi vŕzgal sneh. Iba meteorológov by mi bolo trochu ľúto, ktorí sa vždy tak vytešujú z letných horúčav a bedákajú nad príchodom ochladenia. Zdá sa mi však neférová ich neobjektívnosť a podsúvanie názoru, ktorému počasiu sa mám tešiť a ktorému nie. V decembri sa tým ale nenechám vyviesť z miery a dokonca ani vianočné reklamy ma nebudú dráždiť natoľko, ako tie obyčajné bez cvengotu zvončekov v pozadí. Blížiace sa sviatky okrem nich naznačujú aj tradičné koncoročné podujatia, o ktorých sa dočítate aj v 48. čísle nášho týždenníka. Ako napríklad konferencia Zväzu Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch, na ktorej aj tentoraz hľadali odpovede na otázku „Ako ďalej Slováci?“, alebo kvíz Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti, ktorý sa teší mimoriadnej popularite a záujmu skôr i neskôr narodených generácií. Čoskoro sa na našich stránkach objaví aj Mikuláš, ktorý aj tohto roku akiste zavíta do našich škôl i sídiel niektorých samospráv a ktorého za sladkosti deti odmenia slovenskými vianočnými básničkami a pesničkami. December je prosto super. Aj keď bude veľa podujatí a my v redakcii sa do Vianoc poriadne zapotíme. Po nich si ale trochu oddýchneme aj my.

Zlatko Papuček

Foto: archív