Keď sme vyberali témy našich ankiet, mysleli sme si, že táto – o sledovaní slovenských filmoch – bude jednoduchá a dostaneme na ňu zaujímavé odpovede. Nuž, odpovede našich respondentov sú zaujímavé, ale pre niečo iné než sme si mysleli.

Z nášho mini prieskumu sme zistili, že Slováci v Maďarsku sledujú slovenské filmy iba náborovo, skôr v rámci podujatí venovaných im a menej z vlastnej iniciatívy – či už ide o internetom sledovateľné alebo cez televízny signál prijateľné kusy.

Poznáte slovenské celovečerné hrané, resp. dokumentárne filmy, ak áno, kde ste ich videli a ktoré sú vaše najobľúbenejšie?

Redaktor slovenského televízneho magazínu MTVA Domovina Ján Bencsik, Segedín

„Slovenské filmy poznám vďaka tomu, že každoročne organizujeme v Segedíne Týždeň slovenskej kinematografie v spolupráci so Slovenským divadlom Vertigo. Ešte v rámci Zväzu Slovákov v Maďarsku začala organizovať Daniela Onodiová filmové semináre, akcia pretrvala, v súčasnosti toto podujatie už Danka organizuje v rámci Vertiga. Veľmi dobre sa pamätám, že prvý slovenský film, ktorý mal na mňa obrovský vplyv a veľmi ma zaujal, bol Obrazy starého sveta od Dušana Hanáka. Vtedy som sa pozastavil nad tým, že my tu v Maďarsku v podstate absolútne nepoznáme slovenskú kinematografiu, v kinách vtedy ani nedávali žiadne slovenské filmy. Po niekoľkých rokoch sme sa pridali k tejto iniciatíve Danky Onodiovej a začali sme organizovať prehliadky filmov aj tu, u nás, na Dolnej zemi. Ja väčšinou poznám tie filmy, ktoré premietneme v Segedíne. Avšak často chodím na Slovensko a keď vidím, že je v programe nejaký nový slovenský film, vždy som na to zvedavý, pozriem si ho a mám z neho radosť. Ak môžeme hovoriť aj o žánroch, vždy som veľmi čakal, že uvidím nejaké dobré slovenské veselohry, ale myslím si, že na Slovensku vyrábajú skôr dobré drámy, ktoré sa mi veľmi páčia. Pritom musím poznamenať, že u nás, v Segedíne v posledných rokoch prerazili hlavne dokumentárne filmy. Aj mne osobne sa veľmi páčia, aj práce študentov filmového umenia, alebo absolventské, napríklad z minuloročnej prehliadky film Vtedy v Bratislave, alebo Zem, ktorá hľadá svoje nebo.“

Podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) František Zelman, Slovenský Komlóš

„Bohužiaľ, v poslednej dobe nemám čas sledovať nielen slovenské, ale vôbec žiadne filmy, pretože som časovo a pracovne veľmi zaneprázdnený. Ale napríklad pred niekoľkými rokmi v Békešskej Čabe bola prehliadka slovenských filmov, tá sa mi veľmi páčila, aj dva filmy ma vtedy zaujali. Ale najkrajší umelecký zážitok zo slovenského filmu som mal v Segedíne na filmovom seminári, bol to film od D. Hanáka Obrazy starého sveta, ten ma veľmi dojal. Našiel som ho aj na internete a keď mám čas, tak si pozriem z neho úryvky, pre mňa ten film je nádherou. Tiež som si nedávno pozrel dokumentárny film Felvidék – Horná zem, ktorý svojou témou je nám veľmi blízky. Spracováva o. i. aj tematiku výmeny obyvateľstva, ktorej 70. výročie si pripomíname práve v tomto roku. Niektoré momenty v dvoch spomínaných filmoch boli veľmi podobné, podľa mňa škola dokumentárnych filmárov na Slovensku je výborná a úspešne prežíva.“

Členka Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Ruženka Komjáthiová, Veňarec

„Mám veľmi rada film, ako umelecký žáner. Keď sme študovali v Bratislave na univerzite, často sme chodili do kina, pozreli sme si aj slovenské, aj zahraničné filmy. Teraz, žiaľ, na túto otázku musím odpovedať tak, že nepoznám súčasné slovenské filmy, jednoducho sa k nim nedostanem. Keď čítam v Ľudových novinách, že sú filmové semináre Slovenského divadla Vertigo, vždy závidím účastníkom, že tam môžu byť, ale pre nás cez týždeň, po práci, po večeroch, z Novohradu prísť na túto akciu do Budapešti, je nereálne. U nás, vo Veňarci nie je možný ani príjem slovenskej televízie. Pritom viem, že cez internet by sa dali pozrieť novšie filmy, avšak ja už patrím do generácie, ktorá ťažšie narába s počítačom. Mám veľmi rada Perinbabu od Juraja Jakubiska, je to výborný film, ktorý sa dá použiť aj na hodinách slovenčiny, aj deťom sa veľmi páči. Premietnem im ho v rámci dvoch vyučovacích hodín slovenčiny a potom sa o tom aj porozprávame v slovenčine, napríklad o tom, aké filmové prostriedky môže používať režisér. Naposledy som videla na konferencii Zväzu Slovákov v Maďarsku film Felvidék – Horná zem, ktorý ma tiež veľmi zaujal, predovšetkým svojou tematikou.“

Technický redaktor Ľudových novín Zlatko Papuček, Budapešť

„Samozrejme poznám niekoľko slovenských filmov, veď už v detstve nám premietali v budapeštianskej slovenskej škole občas nejaké slovenské filmy. V Slovenskom inštitúte som ich videl neúrekom, kedysi na filmových seminároch. Aj v súčasnosti, keď môžem, zájdem do Slovenského inštitútu pozrieť si nejaký slovenský film. Naposledy som videl napríklad film s názvom Vojtech, ktorý sa mi veľmi páčil, lebo mám rád ľahké veselohry. Nemám rád, keď je film príliš komplikovaný. Ale inak aj na internete zvyknem pozerať slovenské filmy, ktoré tam nájdem. A vyberám si aj zahraničné filmy so slovenským dabingom, teda ja, keď môžem, tak si radšej pozriem zahraničný film po slovensky, než po maďarsky.“

Profesorka slovenčiny a nemčiny slovenskej ZŠ a gymnázia Katarína Kollárová, Budapešť

„Bohužiaľ, tu v Maďarsku nemám veľa príležitostí, aby som si pozrela slovenské filmy. Ale ak mi čas dovolí – bohužiaľ tiež zriedkakedy –, idem sama, alebo väčšinou so študentmi našej školy, buď do Slovenského inštitútu, alebo v rámci filmových seminárov, ktoré organizuje Danka Onodiová, si pozrieme nejaký dobrý film. To je jedno, či je to dokumentárny, alebo hraný film. Obľubujem filmy J. Jakubiska, film Bátorička sa veľmi páčil aj mne, aj mojim študentom. Bolo v ňom zo všetkého, dobrodružstvo, dejiny, Uhorsko, atď. Ešte jeden film, ktorý sa mi veľmi páčil, a to je dokumentárny, koprodukčný film Petra Kerekesa, volá sa Ako sa varia dejiny. Nie je to klasický dokumentárny film, aké poznáme z televízie, ale je naozaj zaujímavé dozvedieť sa, ako sa dostanú do spojenia nejaká politická činnosť s kuchárom. Ide naozaj o to, ako niektorí kuchári ovplyvňovali závažné veci v dejinách a v politike. Občas na hodinách slovenskej literatúry premietneme slovenské filmy, deti po prečítaní povinnej literatúry si môžu pozrieť ich filmové adaptácie. Máme videokazety, DVD nahrávky, aj z youtube sa k nim dostaneme. Sú to napríklad klasické diela ako Tri gaštanové kone, Málka, alebo Kukučínove poviedky, tie sú populárne, lebo majú svojský humor. S ôsmakmi sme si teraz pozreli Fontánu pre Zuzanu, z ktorej majú v čítanke tiež úryvky. Nedávno sme sa dozvedeli, že príbeh Zuzany má aj pokračovanie, ďalšie dva diely, boli sme prekvapení, chceli by sme si ich zaobstarať. Tiež na filmovom seminári sme videli koprodukčný film Cinka Panna, po ktorom sme dlho debatovali so študentmi o rómskej kultúre, ktorú začali vnímať úplne inak, v dobrom slova zmysle...“

CsL

Foto: csl