Podľa odborníkov tí, ktorí sa venujú pestovaniu rastlín – či kvetín, alebo zeleniny a ovocia –, dobre vedia, že už v marci sa môže začať s prácami v záhrade. My sme tentoraz neboli zvedaví na typy jarných prác, ale skôr sme sa opýtali našich respondentiek, či majú vôbec záhradu a čo v nej pestujú.

Máte svoju záhradu, ak áno, čo v nej pestujete? Ak nie, máte v byte kvetiny? Prečo ich pokladáte za dôležité?

Učiteľka a predsedníčka Slovenskej samosprávy Katarína Huberová Kisgyőriová, Šárišáp

„Bývame v rodinnom dome s obrovskou záhradou a veľkým dvorom. Kedysi tu bývali moji starí rodičia. Keď sme sa sem nasťahovali, tak bola ešte moja mamička pri sile, pomáhala mi vo všetkom, ba ešte aj stará mama mala chuť aj možnosť ukazovať záhradníčenie mojim dvom malým dcéram. Pestovali sme rôzne plodiny, kukuricu, zemiaky, zeleninu aj pre dve – tri rodiny. Mali sme z toho osoh nielen my, ale aj moja sestra, moja teta, lebo tu bola veľmi úrodná zem. Potom, ako mamičke ubúdali sily a mne ubúdal čas s pribúdajúcimi povinnosťami v škole i na slovenskom „poli“, ubúdala obrábaná plocha. Letné tábory sa začali hneď po skončení školského roka, ktorého koniec bol vždy plný práce s uzatváraním klasifikačných hárkov. Vlani sme usporiadali náš 25. tábor. Zelenina a ovocie nečakajú až sa ja vrátim z týždenného pobytu, nemožno na ne zabudnúť. Jahody neraz sotva vydržali, kým som prišla domov. Namiesto lánu kukurice už rastie len tráva. Nebyť suseda, ktorý má kosačku ako malý traktor a je ochotný aj bez opýtania pomôcť a pokosiť, asi by sme sa v tej tráve stratili. Takže v záhrade nám zostali už len ovocné stromy, višne, jablone a hrušky. Višne sa dostanú do mrazničky, jablká zjeme a hrušky, najmä tie najchutnejšie ešte zo stromu, ktorý zasadil kedysi môj starý otec, narodil sa v roku 1904, pozbieram do debničiek na domácu pálenku. Aj keď z nich máme len niekoľko litrov, je to nesmierne lahodná hruškovica. Pestujeme aj maliny, tie zbožňujeme, hneď ich zjeme. Veľký dvor máme nádherne rozkvitnutý a plný kvetín. Nie je to však mojou zásluhou. Moja staršia dcéra, ktorá tiež veľmi rada pracuje s kvetmi a pôdou, úplne prevzala odo mňa túto úlohu. Moja mamička obom mojim dcéram vštepila lásku k vidieckemu životu. Vtedy sme chovali domáce zvieratá, mali sme svine, hydinu, dievčatá vedeli kŕmiť, sliepkam sypať lepšie ako ja. Stará mať ich naučila. Zbierali „škuráčku“ ako tu my nazývame hviezdicu prostrednú. Raz, keď budem dôchodkyňa, sa asi zasa pustím do obrábania pôdy. Len či budem vedieť poorať tú stvrdnutú zem a či mi zostane dosť energie? Milujem prácu v záhrade, hádam aj áno.“

Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, Mlynky

„Mám záhradu, v ktorej poslednú dobu mám len ovocné stromy. Pretože jednoducho nemám toľko času, aby som sa venovala aj pestovaniu zeleniny, ktorá si vyžaduje každodennú prácu, čo si nemôžem dovoliť. Predtým som mala predovšetkým hrach, a to tzv. turecký hrach a cícer. V podstate boli menej náročné, ale potom, keď bolo treba lúpať cícer, s tým bolo veľa roboty, pretože na jednej stonke je iba jedna bobuľka. Pamätám si, ako otec nadával, keď na dvore lúpala celá rodina, hovorieval, že prečo sme nezasadili radšej fazuľu. Teraz mám predovšetkým ovocné stromy – jablone a slivky – a černice. Iné rastliny tam nemôžem veľmi pestovať, bývam v takej časti dediny, kde v podstate jednu tretinu môjho pozemku tvorí les, za ktorým tečie potok. Chodievajú tam zvieratá pravidelne a toľko škody mi narobili, že som potom mala z toho minimálny úžitok. K prácam s ovocnými stromami vždy zavolám svoju mamu, aby mi ukázala, ktoré konáre treba odťať a ktoré mám ponechať, sama som sa ešte neodvážila na túto prácu. Práve minulý rok sa mi stalo, že sa do ovocného stromu zachytil jeleň a odlomil celú veľkú haluz, ktorú som už musela odpíliť, pretože to bola veľká rana pre ten strom. Povedala som mame, čo keby som to len odlomila, no ona mi odpovedala, aby som sa neopovážila, pretože sú to živé tvory, musíme na ne dávať pozor a liečiť ich rany. Jeleňovi sa nič nestalo, hneď utiekol. Určitý čas chodil ku mne jeden starší pán, ktorý mal na starosti stromy, aby boli zdravé. Pred domom mám aj malú, kvetinovú záhadu. Veľmi sa teším už teraz na jar. Síce som trošku smutná, pretože pred Vianocami mi už vykvitli fialky a neviem, či mi budú kvitnúť aj na jar. Väčšinou tam mám ešte bylinky, aj nejaké ozdobné kvety, ktoré sú zároveň aj bylinkami (levanduľa, rozmarín, bazalka, citrónová tráva). V tejto malej záhrade pestujem väčšinou aj také bylinky, ktoré používam pri varení.“

Riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, Budapešť

„Máme dve záhrady, jednu menšiu tu v Budapešti a jednu pri Balatone. Musím však prezradiť, že o záhrady sa stará skôr môj manžel, on je hlavným záhradníkom. Ja som nevyrastala v takomto prostredí, ale v činžiaku. Záhradu som si užila u tety na Morave, kde sme spolu so sestrou strávili veľa týždňov cez prázdniny. Tam boli ovocné stromy, kríky, kvetinky. Nikdy mi nechutila napríklad mrkva tak, ako keď som si ju vytiahla u tety zo zeme, dodnes vidím pred sebou tú slnkom prežiarenú záhradu. Keď som sa vydala, dostala som sa do rodinného domu. Manžel má na starosti trávu, najmä v Budapešti máme krásny trávnik, hrozno a ovocné stromy, hrušky a malú čerešňu, aj kríky musí, samozrejme, strihať. O rady viníc sa stará s nesmiernou láskou a maximalizmom, pretože – ako on hovorieva -, to je úcta k spomienke na jeho starého otca. Pred niekoľkými rokmi som si kúpila malú magnóliu, teraz má asi 5-6 rokov, tá sa nám ujala, už teraz sa teším na jej prekrásne kvety. Ja sa manželovi snažím pomáhať, starám sa o kvetinky. Pritom sa neustále naučím niečo nové. Je to úžasná radosť, keď z toho, čo zasadím do zeme, niečo vyrastie a dokonca keď kvetinka kvitne každý rok. Navyše, keď povedzme som ju od niekoho dostala. Takto je to napríklad s hortenziou, ktorú máme v Budapešti, je nádherná, je z nej prekrásny krík. Z Komlóša som si doniesla čemericu a malé fialové zvončeky. Prekrásne sa rozrástli, zvončeky už kvitnú, kvietky čemerice už vykukávajú. Je to podobne aj v prípade izbových kvetov, aj tie keď prekvitajú je to obrovská radosť a ešte väčšia je tá, keď som ich od niekoho dostala. Pri Balatone sú kvety a kríky, ktoré ešte zasadila moja svokra, ktorá mimochodom už vyše 40 rokov nie je medzi nami, sú tam jej ruže, pivonky, konvalinky. Manžel tam pri Balatone (iba do čísla) sadí každý rok gladioly, ktoré mám nesmierne rada, tie sa nádherne rozrastajú. Práve vlani som bola veľmi pyšná, že z našich cibuliek gladiol som mohla rozdať a potom mi dotyčné hlásili, že im nádherne vyrástli.“

Zástupkyňa riaditeľa ZŠ J. Beneho Emese Gimesiová Szokolová, Pišpek

„Zeleninovú záhradu nemáme, máme tzv. oddychovú záhradu, v ktorej nemáme úžitkové rastliny, ale trávnik, kvety a stromy. Veľmi radi a veľmi často v nej s manželom vysedávame a kocháme sa v prírode. Už teraz sa nemôžeme dočkať jari, už by sme chceli byť čoraz viac na čerstvom vzduchu, v našej záhrade. Naplno ju využívame, máme v nej gril, keď prídu priatelia na návštevu, opekáme rôzne dobroty. U mojej sestry je však aj veľká zeleninová záhrada a tú jej pravidelne pomáham obrábať.“

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Tünde Debreceniová Králiková, Novohrad

„Áno, samozrejme, máme záhradu. Od útleho detstva sme spolu s mojou nebohou sestrou pracovali v záhrade našich rodičov ako aj na poli. Pre mňa je záhrada veľmi dôležitá, ani si neviem predstaviť život bez nej, aj deťom som varila z toho, čo som dopestovala vo svojej záhrade a teraz aj vnukom varíme zo svojej zeleniny a ovocia. Ide predovšetkým o základnú zeleninu, mrkvu, petržlen, hrášok či o maliny. Vnúčence si vytiahnu mrkvu priamo zo zeme, umyjú si ju a zjedia. Podľa mňa deti na vidieku ani nemôžu vyrastať inak. Táto záhrada sa nachádza pri našom rodinnom dome, ale v chotári obce máme tiež pôdu na väčšej ploche, kde pestujeme maliny, černice, ríbezle, ale aj zemiaky. Naša rodina patrí do tej skupiny ľudí, ktorí si dlhé roky privyrábali pestovaním malín. V Novohrade i v susednej Berkeni sa nachádza mraziareň, lebo tento kraj je známy práve pestovaním tohto ovocia. Dnes pestujeme maliny už len pre vlastnú spotrebu, iba ak je úroda výnimočne veľká, vtedy nadbytok predáme. Máme aj višne, čerešne a jablká, ale tiež iba pre seba. Inak v Novohrade je pôda celkom dobrá. Nie je to čierna zem, ale ani veľmi hlinitá. V byte máme menej náročné kvetiny, lebo okná sú smerom na sever, ale okolo domu vždy mám podľa sezóny nejaké kvety. Z tejto záhrady beriem kvety na hrob môjho otca, ako aj staršej sestry, ktorá bola absolventkou budapeštianskeho Slovenského gymnázia. Žiaľ, ona nás navždy opustila veľmi mladá, je pochovaná v Berettyóújfalu, pre mňa je dôležité, aby sme vždy, keď tam ideme, zobrali jej kvety aj z Novohradu, takto akoby bola spojená so svojím rodiskom.“

Vedúca sarvašského regiónu (Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Zväz Slovákov v Maďarsku) Judita Fábriová, Kardoš

„Áno, mám záhradu, nachádza sa pri našom dome. Pestujem v nej zeleninu, mrkvu, petržlen, cibuľu, zemiaky, všetko, čo deň čo deň potrebujem v domácnosti. Kvety mám v kvetináčoch, či už v byte, alebo vonku pri oknách, sú to predovšetkým petúnie, muškáty. Kvety sú pre mňa dôležité preto, lebo ich mám veľmi rada, sú pekné, aj celý dom a dvor sú vďaka nim krajšie. Pestovanie zeleniny je pre nás dôležité, lebo vieme, že neobsahuje chemikálie. Tiež je pohodlnejšie skočiť do záhrady a nabrať si z nej to, čo potrebujem k vareniu, než ísť do obchodu.“

(csl, etre)

Foto: autori