Škola – základ národného života

„Pri príležitosti 75. výročia založenia Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe sa 19. októbra 2024 konal rad podujatí. Slovenské gymnázium otvorilo svoje brány 1. septembra 1949 a jeho založenie malo pre Slovákov v Maďarsku veľký význam. Bolo to prvé gymnázium toho obdobia, jediné svojho druhu v Maďarsku. Nikdy predtým sa v regióne nevyučovala slovenčina na stredoškolskom stupni,“ píše sa v článku Ľudových novín uverejnenom 26. októbra 2024.

September 1949 nie je náhodný dátum. Aj na Slovensku vyučovanie v maďarskom jazyku začalo od školského roku 1949/50, ale len po štvorročnej prestávke. Na rozdiel od Maďarska, kde sa slovenčina takto nikdy nevyučovala. Vtedajšie povojnové opatrenia proti Nemcom a Maďarom v ČSR mali oporu vo výsledkoch druhej svetovej vojny a najmä v snahe predchádzať novým vojnovým konfliktom. Náhle došlo k zásadnej zmene vo vzťahu k Maďarom. Prevzatie moci komunistami v Československu i Maďarsku a dohodu o vzájomnej spolupráci považovala československá strana za vytvorenie podmienok pre lojálne správanie maďarskej menšiny voči novej republike. Preto československá vláda 30. septembra 1948 rozhodla o priznaní štátneho občianstva osobám maďarskej národnosti. Povereník školstva Ladislav Novomeský v prejave k školským pracovníkom 4. októbra 1948 argumentoval: „Občianske práva poskytované našim obyvateľom maďarskej národnosti nebudú východiskom k žiadnemu revizionizmu ani základom pre obnovenie maďarizačného tlaku na slovenské obyvateľstvo na južnom Slovensku. Preto tiež schválne nehovoríme o menšinových právach, aby tento pochop nezvádzal k predstavám, že chceme obnoviť stav, aký panoval na južnom Slovensku pred Viedenskou arbitrážou.“

Priznanie československého občianstva obyvateľom maďarskej národnosti sa prejavilo aj v obnovení školského systému s vyučovacím jazykom maďarským. Ladislav Novomeský, inak budapeštiansky rodák, na prvom kurze maďarského učiteľstva v októbri 1949 v Trenčianskych Tepliciach predniesol prejav pod názvom: Výchova k socializmu – hlavná línia pre pestovanie oddanosti maďarského obyvateľstva k nášmu štátu. Jeho obsah je tak nadčasový, že je aktuálny i dnes, a to na oboch stranách Dunaja. „Chceme dosiahnuť vyrovnané pomery medzi Slovákmi a Maďarmi. S týmto cieľom otvárame nové obdobie v histórii spolužitia Slovákov a Maďarov, s týmto cieľom chceme vytvoriť takú epochu v našich dejinách, aká nemá obdoby. A pri uskutočňovaní tohto úmyslu nechceme – my Slováci alebo Česi – čosi maďarskému obyvateľstvu len dávať, ale pre seba, pre Slovákov zabezpečovať už teraz obdobie pokojného vnútorného rozvoja bez treníc národnostných, bez šovinistického hašterenia a – nech sa vám to nezdá iluzórne – aj obdobie spolupráce a plodnej výmeny skúseností i hodnôt našich národov“. Pozoruhodné sú aj ďalšie Novomeského argumenty: „Slovenský národný život, čo len za posledné storočie, vyvíjal sa v neprestajnom boji, v stálom spore s maďarizačnými snahami, ktorých nositeľmi boli vládnuce triedy v bývalom Uhorsku – aj v Maďarsku po prvej svetovej vojne a za druhej svetovej vojny. Táto skutočnosť ukrivďovala slovenský život, ale bola prameňom aj maďarskej tragédie. Vďaka okolnosti, že v jednotlivých národoch sa dostáva k slovu pracujúci ľud, možno konečne pristúpiť k novému usporiadaniu vzťahov medzi odcudzenými a rozvadenými národmi strednej Európy. Jedine takéto nové usporiadanie môže byť prospešné nám Slovákom, Československu, ako i Maďarom, či už u nás doma, či v Maďarsku. Za rozhodujúci obrat treba pokladať tú chvíľu, v ktorej sa zabezpečila možnosť protikapitalistického, protipánskeho, socialistického vývoja tak v Maďarsku ako aj u nás.“

Pýtam sa po trištvrte storočí: Bol Laco Novomeský vtedy rojkom?

Jozef Schwarz