V zrkadle času (3/2025)
Pred 50 rokmi: O kurzy slovenského jazyka je veľký záujem
V sídle Československej kultúry v Budapešti každoročne usporadúvajú kurzy slovenského jazyka v troch skupinách: pre začiatočníkov, pokročilých a v konverzačnej skupine. Od vedúceho kurzu, profesora Štefana Käfera sa Ľudové noviny dozvedeli, že aj v roku 1975 majú do 100 poslucháčov rôzneho veku, ktorí v dvoch skupinách pre začiatočníkov, v dvoch pre pokročilých a v jednej konverzačnej skupine sa snažia osvojiť si slovenský jazyk.
Učebnica ako základ vyučovania je skvelá, tú používajú aj na univerzite „17. november“ pri vyučovaní slovenského jazyka zahraničných študentov. „Počas kurzu sa snažím o to, aby sa poslucháči okrem osvojenia slovenského jazyka zoznámili aj s kultúrou slovenského národa a jeho dejinami. Upozorním ich na spoločné a príbuzné rysy maďarskej a slovenskej kultúry, na čo aj poslucháči vedia mnoho príkladov,“ vraví profesor Käfer a dodáva, že to tiež prispieva k zblíženiu dvoch národov a k utuženiu priateľstva. (16. januára 1975)
Pred 40 rokmi: „Není lepší jako zjara, zelená sa v poli tráva...“
Štefan Lami: – V zachovávaní tradícií, najmä piesní, spomedzi našich lokalít vynikajú Mlynky (Pilisszentkereszt). Prvý dojem pisateľa týchto riadkov z Mlynkov sa viaže práve k tunajšej interpretácii ľudových piesní. Bolo to v niektorý všedný deň na predjarí, už sa schyľovalo k večeru, keď zablúdil na pohárik do krčmy. Niektorí posedávali za stolom, iní popíjali a debatovali postojačky. Pri jednom stole začali spievať. Takto: „Není lepší jako zjara, zelená sa v poli tráva...“ Postupne sa pridávali ďalší a ďalší, tak že druhú strofu už spievali takmer všetci prítomní, spontánne a viachlasne. Ako keby boli zahučali Pilíšske hory. Oveľa neskoršie sme tú istú pieseň počuli v podaní pávieho krúžku Mlynčanov s podobným precítením a v podobnom predvedení. Odvtedy sme mohli počuť nespočetné ukážky ľudových piesní z Mlynkov, či už v rozhlase, televízii, pri vystúpení pávieho krúžku alebo pri príležitosti slovenských fašiangových bálov. (17. januára 1985)
Pred 25 rokmi: Kde je miesto menšinovej literatúry?
V súvislosti s po slovensky písanou literatúrou mimo územia Slovenska sa v súčasnosti častejšie hovorí o potrebe a nutnosti jej postupného začleňovania do širšieho celku univerzálnej slovenskej literatúry. Tento proces, prirodzene, neprebieha automaticky alebo direktívne, ale v závislosti na stupni vývinu tej ktorej literatúry a teda od univerzálnych hodnôt, ktoré by mala prinášať. Zároveň univerzálnosť v tomto prípade vôbec neznamená, že by napríklad menšinové literatúry mali rezignovať na svoje osobitosti, vyplývajúce z odlišného vývinu. Naopak, táto špecifickosť plní funkciu podobnú tej, ktorú zohrávajú jednotlivé hudobné nástroje v orchestri. Na uvedené a ďalšie problémy poukazuje Michal Babiak v publikácii pod názvom Literatúra a kontext, ktorú vydalo bratislavské vydavateľstvo Esa v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku. (27. januára 2000)
FotoMOMENTKY z našej minulosti
Záber z januára 1903: Prístav v chorvátskej Rijeke zaplavili Slováci a Rusíni zo severných oblasti Uhorska, ktorí sa masovo rozhodli vysťahovať do Ameriky kvôli zlým hospodárskym a prírodným podmienkam svojho domova. (mti)
3. januára 1970 v Slovákmi obývanej pripeštianskej obci Kerepeš príslušníčky rodiny Zlatníkovcov v ľudovom odeve sa rozprávajú so sčítacou komisárkou E. Mayerovou počas 11. oficiálneho sčítania obyvateľstva v Maďarsku. (mti)
Zostavil: Imrich Fuhl