Amerika pred Kolumbom bola územím s bohatou kultúrou a vyspelosťou obyvateľov. Zachovalé stavby, sochy, zlaté predmety, astronomické pozorovania, kalendár i rituály fascinovali aj prvých Európanov, ktorí začali osídľovať nový kontinent. Španielski dobyvatelia boli očarení nesmiernym bohatstvom, ktoré však pre domorodých obyvateľov malo diametrálne odlišné poslanie. Aké boli legendy, rituály a život pôvodných obyvateľov Ameriky? Tieto tajomstvá je možné poodhaliť po prvýkrát aj v Bratislave na výstave Poklad Inkov.

Pred vstupom si môžete posedieť v zlatom kresle. Vychutnajte si to, lebo v inkskej ríši mohli zlaté predmety používať len vládcovia, ich príbuzní a šľachta. Najčastejšie sa používali pri náboženských rituáloch. Striebro symbolizovalo mesiac, zlato slnko. Bolo znakom moci. Jeho posvätnosť bránila obyčajným ľuďom ukradnúť ho nielen v zlatých baniach. Neprivlastnili si ho ani keď ho záplavové dažde prinášali z Ánd zlatonosnými riekami do údolí. Inkovia verili, že im matka Zem – Pachamama, prináša svoje plody. Zlato malo svoj význam aj pri pohrebných rituáloch.

V ríši platili prísne pravidlá a hierarchia. Tri pravidlá boli jednoduché: Neklam, nepokradni a nebuď lenivý! A tieto pravidlá sa vzťahovali aj na vládnucu triedu. Trest neminul ani šľachtu, ak vládnuci Inka zistil, že ho niekto okráda, alebo ľud pod neschopným vedením šľachtica hladuje, potrestal aj vznešeného vinníka.

Konanie jednotlivých panovníkov sa odzrkadlilo aj na budúcnosti ríše. Pachacuti – ten, ktorý zmenil svet, rozšíril ríšu z údolia Cuzca až do celých stredných Ánd. Prestaval hlavné mesto a vybudoval nové centrá provincií, zvýšil výnos polí zavlažovacím systémom, vysušil močiare, vystaval mosty...

Ďalšia osobnosť, ktorú výstava predstavuje je Atahualpa – nemilosrdný bratovrah. Nechal vyvraždiť celú bratovu rodinu a jeho prívržencov a ich zohavené telá lemovali hlavnú cestu do Cuzca. Brata nechal sťať a z jeho lebky pil ešte počas svojho zajatia španielskymi kolonizátormi. Občianska vojna, ktorú rozpútal proti svojmu bratovi, oslabila ríšu. Jeho túžba po moci, bezcitnosť a pýcha, aj podceňovanie schopností európskych dobyvateľov, mu bola osudná. Napriek tomu, že za svoje vykúpenie zo zajatia naplnil svoju väzenskú celu zlatom, ktoré malo hodnotu takmer 240 miliónov dolárov, bol odsúdený, pokrstený a následne popravený.

Španiel Francisco Pizarro iba s dvoma stovkami svojich krajanov dobyl obrovskú najsilnejšiu ríšu nového kontinentu a získal najväčšiu vojenskú korisť na svete. Nemilosrdný Atahualpa sa stal posledným panovníkom mocnej ríše. Hovorieva sa: Kto s čím zachádza, s tým tiež schádza.

Artefakty z výstavy: výrobky z hliny, kameňa, zlaté predmety, zhotovené a zdobené s precíznosťou, sú prejavom remeselnej zručnosti najstarších obyvateľov Ameriky. O tom, že boli aj šikovní poľnohospodári, vieme aj dnes vďaka plodinám, ktoré sa k nám do Európy dostali. Kukurica, tekvica či zemiaky... Indiánski medicinmani boli úspešní aj pri chirurgických operáciách lebky. Špeciálne zlaté nože, ktorými operovali, používali aj pri rituálnych obradoch obetovania zvierat, ale i ľudí.

Zlaté čaše, zlaté fľaše, náhrdelníky a rôzne masky, škatuľky zo zlata i zlaté tróny môžete vidieť zblízka do 15. októbra 2020 na Bratislavskom hrade. Výstava najväčšieho zlatého pokladu sveta sa koná pod záštitou peruánskej vlády.

Erika Fajnorová

Foto: autorka