Naším spoločným záujmom je zachovanie národných a národnostných tradícií, v rámci toho ľudovej kultúry a remesiel, oživovanie a podporovanie aktivít našej komunity. Kultúra je rozhodujúcou súčasťou našej národnostnej identity, jedným z našich hmotných a duchovných bohatstiev, čo aj vláda Maďarska pokladá za jednu z najdôležitejších úloh.

Svedčí o tom uznesenie č. 1643/2021(IX.21) o podpore odborných kreatívnych kurzov v obciach a ich financovaní zo štátneho rozpočtu. Cieľom je revitalizácia a zabezpečenie osvety kolektívov, oživovanie ich činnosti, budovanie súdržných komunít, zachovanie tradícií a tradičných remesiel a v neposlednom rade posilnenie národnej, národnostnej identity.

Národné osvetové centrum sa zaviazalo zabezpečiť materiál a pracovné pomôcky, bezplatné odborné videá, mentorovanie vedúcich kreatívnych kurzov ‒ remeselných dielní. Povinnosťou miestnych organizátorov je usporiadať najmenej 20 pracovných stretnutí, dokumentovať prácu krúžku aspoň tromi kvalitnými fotografiami na stanovenej webovej stránke, po skončení projektu najneskôr do 30. júna 2025 usporiadať výstavu vytvorených diel, ktorá bude aspoň týždeň prístupná verejnosti.

V Répášskej Hute sa na organizovanie dielne podujala Ágnes Solymosiová Zsírosová, miestna obyvateľka, členka Združenia ľudového umenia Márty Fügediovej v Miškolci. Je zakladateľkou Tvorivého domu Bükk a držiteľkou ochrannej známky Bukovský národný park. „Odmalička ma zaujímali ručné práce. Aj v škole som sa na hodinách techniky vždy veľmi tešila, keď sa mi podarilo vytvoriť niečo vlastnými rukami. To sa nezmenilo ani v priebehu rokov. Vždy som hľadala a aj som si našla nejakého koníčka. Žiadny z nich ma však dlhodobo nezaujal, až kým sa mi jedného dňa nedostal do rúk časopis Praktika plný háčkovaných prác. Napadlo mi, že by som si mohla osvojiť techniku háčkovania. Kúpila som si potrebné pomôcky a pustila si inštruktážne video, ale nebolo to až také jednoduché, ako som si myslela. Po niekoľkých pokusoch som to vzdala. Na jeseň roku 2024 sa v mojej rodnej obci, Répášskej Hute, naskytla možnosť opäť to skúsiť. Pod ochrannými krídlami Odborného krúžku Národného osvetového centra sme zorganizovali krúžok háčkovania. Prihlásila som sa. Kurz pozostával z 20 zamestnaní. Začal sa od úplných základov, učili sme sa, ako urobiť retiazku a potom týždeň po týždni pribúdali nové techniky a nové prvky. Po nejakom čase sme sa začali obzerať po okolí, zisťovať, čo by sme chceli robiť okrem povinného háčkovania. Mali sme veľa dobrých nápadov, tvorili sme dobrú partiu. Utorkové popoludnia v kultúrnom dome prebiehali v skvelej atmosfére. Prácu sprevádzalo veľa smiechu, ale neraz vládlo v miestnosti hlboké ticho, keď sme všetci počítali stĺpiky a riadky. Odborná vedúca kreatívneho kurzu nám veľmi veľa pomáhala, ale často sme si pomáhali aj navzájom. Práce, ktoré sme vytvorili v dielni háčkovania aj plstenia, sme predstavili na výstave, ktorá obohatila program 1. strapačkového festivalu v Répášskej Hute,“ informovala nás Ágnes Solymosiová Zsírosová.

Ďalšia účastníčka kurzu Kinga Kovácsová sa rozhodla osvojiť si techniku plstenia: „Kurz plstenia ihlou som začala s malou sebadôverou a nízkymi manuálnymi zručnosťami. Naposledy som sa venovala ručným prácam pred štyridsiatimi rokmi. Netušila som, čo sa skrýva za pojmom „plstenie“. Teraz už viem, že je to najstaršia textilná technika, ktorá predchádzala tkáčstvu. Plsť sa najčastejšie vyrába zo srsti oviec, kôz či králikov. Keď sa očistená, pokrčená vlna miesi v teplej vode, šupinky na kožušine sa zlepia a vytvoria pevný materiál, z ktorého sa rôznymi technikami vyrába plsť, inak povedané filc. Zamestnania sme mávali v pondelok popoludní. Najprv sme sa oboznámili so základnými pojmami (suché plstenie ihlou, mokré plstenie), potom s dostupnými surovinami (česance vlny, resp. vlna stočená do klbka) a napokon sme si osvojili základné techniky. Potom sme začali vyrábať náhrdelníky, zvieratká, v decembri vianočného anjelika, vtáčika a misku. Pred Veľkou nocou sme tvorili tulipány a sliepočku s kuriatkami. Najťažšou úlohou bola výroba papúč, ktoré sme ozdobili kvetmi a výšivkou. Som rada, že som spoznala túto starodávnu techniku, ktorá sa v 21. storočí znovu objavuje. Vedomosti a dobrú náladu, ktoré som si z kurzu odniesla, teraz symbolicky uložím v miske s pokladmi, ktoré som si uplstla,“ vyznala sa Kinga Kovácsová.

Anikó Kátaiová Szabóová/ZM

Foto: Imre Kátai