Segedín ● Namiesto rozkvitnutej rieky VODA

Raz v noci som pomerne dlho čítala. Zrazu sa mi zdalo, ako keby hlaholili zvony. Pozrela som sa na hodinky. Dve hodiny. Pravdepodobne zvonili na pamiatku veľkej povodne z roku 1879.

O niekoľko dní neskôr som sa večer prechádzala po meste. Príjemný vánok naznačoval, že zima už nebude dlho trvať. Ako som išla okolo pamätníka, ktorý dalo mesto postaviť na pamiatku 125. výročia veľkej jarnej povodne, zacítila som vôňu vody. Vybrala som sa teda k nábrežiu.

Deň čo deň sa tadiaľto vozím. Ako vodárku ma nesmierne láka voda. Rátam dni, kedy si môžem opäť sadnúť do lode. Ani som nezbadala a prišla som až k súsošiu podeniek. Hovorí sa, že malé mušky (Ephemera, Tiszavirág) sa vyroja, až keď už nemožno očakávať vysoký stav vody. Segedínčania aj v tomto roku netrpezlivo očakávali podenky, ktorých krehké telíčka na hladine vyvolávajú dojem rozkvitnutej rieky. Miesto toho ich prekvapila voda. Veľkonočná oblievačka? V takom množstve? To zas nemuselo byť!

V tomto roku obyvatelia mesta neoslavovali Veľkú noc bezstarostne. Okolo nábrežia bolo vo dne v noci rušno. Ľudia sa spočiatku prechádzali pozdĺž rieky, lebo boli zvedaví, či ich v noci nezobudí poplach. Neskôr ich už k vode nepustili. V niektorých uliciach uzavreli premávku a mestskú hromadnú dopravu vyhlásili za bezplatnú.

V týchto dňoch už nie slniečko láka ľudí na nábrežie, ale skôr obavy. Voda postupne zalieva chaty, kúpalisko, parky, ihriská... V centre mesta uzatvárajú čoraz väčšie plochy. Za polhodinu pretečie Segedínom toľko vody, koľko je zhruba denná spotreba 180-tisícového mesta.

Pamätník povodne je obložený vrecami s pieskom a obrovské symbolické vlny nedajú zabudnúť, že - ako o tom písal aj Alexander Petőfi - pokojná Tisa dokáže zúriť. Zatiaľ však zvieratá necítia nebezpečenstvo. Jašteričky sa zohrievajú na kamennom múre na nábreží. Na druhej strane veselo gagotajú divé husi. Ale dokedy? Odborníci najskôr zvestovali, že rieka bude kulminovať 17. - 18. apríla. Dnes už vieme, že k tomu dôjde až 21. apríla. V utorok namerali 898 cm, teda o 20 centimetrov viac ako pred 36 rokmi.

Dlhé roky spolupracujem so Segedínskym riaditeľstvom vodného hospodárstva a viem, že v roku 1970 ich povodeň donútila zosilniť hrádze a zvýšiť kamenný múr na nábreží. 12-kilometrová protipovodňová hrádza vybudovaná okolo mesta - od tých čias postupne modernizovaná - zachránila mesto aj na jar 2000. Vtedy odborníci tvrdili, že hrádza zvýšená o dva rady vriec zachráni mesto, aj keby sa malo boriť s oceánom. Zdá sa, že na niektorých miestach teraz nestačí ani päť radov vriec. V centre mesta nemožno vojsť do parku, zrušené sú parkoviská, ohrozené sú nemocnice, gymnáziá, aj Múzeum Ferenca Móru.

Nesmierne sme čakali príchod jari. Túžili sme privítať nové leto. Ale nie takto!

Katarína Királyová