Voľakedy v Santove pestovali hrozno. Na prekrásnych úpätiach Pilíša sa tiahli rady viniča,

ktoré patrili pracovitým Slovákom žijúcim v tejto osade. Zmena spoločenského zriadenia, blízkosť hlavného mesta a zoštátnenie pôdy viedli k postupnému zániku tradičného spôsobu života.

Hoci v poslednom období v Santove nepestujú hrozno vo veľkom, miestni slovenskí aktivisti sa rozhodli oživiť pekný starý zvyk a usporiadali oberačkovú slávnosť. Jej organizátorom bola Slovenská samospráva v Santove.

Prípravy oberačkovej slávnosti vyvrcholili v piatok, 16. októbra, keď žiačky siedmej triedy urobili z hrozna oberačkový veniec. V sobotu sa potom pristúpilo k tradičnému šliapaniu hrozna a, samozrejme, nechýbala ani ochutnávka čerstvého muštu. O oberačkový sprievod bol veľký záujem, starší a mladší obyvatelia sa spolu tešili vyparádeným aktérom - miestnym ochotníckym ľudovým spevákom a tanečníkom, kapele Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho, ale aj slávnostne vystrojeným kočišom, kočom a koňom. V krojovanom sprievode nechýbali ani mladé tanečníčky, ktoré niesli oberačkový veniec. Veselý sprievod sa pohol od školy smerom k „hornému šenku“, kde účastníkov slávnosti a okolo postávajúcich zvedavcov čakalo pohostenie podľa starého zvyku. Začal sa pouličný tanec a sprievod sa vracal po hlavnej ulici k budove školy, kde sa konal kultúrny program. Na úvod sa prítomným prihovorila K. Kormošová.