„V hlavnom oltári je socha Matky Božej, patrónky nášho chrámu... Koruna na jej hlave, z čistého zlata, ako i na hlave jej Syna, jagá sa prekrásne v svetle slnečnom, ktoré padá na ňu oknom spoza oltára. Na túto skvelú podobu upiera sa stá a stá očí... a vrúcnosťou, s dôverou a nádejou, čakajúc milosť od Kraljice nebeskej...”

Takto opisuje kostol dalmátskej obce Selca na ostrove Brač a v ňom slávnostnú svätú omšu jej niekdajší obyvateľ, velikán slovenskej realistickej prózy Martin Kukučín vo svojom románe Dom v stráni.

Tridsať členov Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a obvodných volených zborov hlavného mesta dojato sedí v laviciach spisovateľom opísaného starého rímskokatolíckeho kostola a spomína na pobožného Martina Kukučína, ktorý pravidelne navštevoval tento chrám. Martin Kukučín tu, v Selci, žil a pracoval ako lekár v rokoch 1893 - 1908. Budapeštianski slovenskí poslanci sem prišli 28. mája na týždňové doškoľovanie v dalmátskej Podgore, aby si pripomenuli 150. výročie narodenia tohto významného slovenského prozaika. Najprv položili veniec SSB pri pamätnej tabuli spisovateľa, ktorá sa nachádza na priečelí budovy jeho bývalého pracoviska, kde na milé prekvapenie okoloidúcich zaspievali viachlasne hymnické piesne „Aká si mi krásna...” a „Daj Boh šťastia tejto zemi...” (Medzi účastníkmi pietneho aktu bolo niekoľko členov speváckeho zboru Ozvena). Potom zástupkyňa predsedníčky SSB Ildika Klauszová Fúziková v krátkom slávnostnom prejave oboznámila účastníkov pietneho aktu s literárnou tvorbou Martina Kukučína, „potomka oravskej sedliackej rodiny, študenta z Revúcej aj z Prahy a lekára z Dalmácie”. Hovorila o jeho životnej a umeleckej púti, ktorá sa začala práve pred 150. rokmi, 17. mája 1860 v Jasenovej na Slovensku a skončila sa v chorvátskom Pakraci pri Lipiku o 68 rokov neskôr, 21. mája 1928. Členovia SSB a poslanci obvodných slovenských samospráv aj pred desiatimi rokmi položili veniec k pamätnej tabuli M. Kukučína v Selci a navštívili aj prekrásne obnovený dom, v ktorom žil a tvoril tento klasik slovenskej literatúry.

Aj terajšie, v poradí štrnáste školenie slovenských poslancov hlavného mesta v zahraničí, pozostávalo z prednášok a konzultácií o aktuálnych národnostnopolitických otázkach. V tomto roku pod vedením predsedníčky SSB Zuzany Hollósyovej sa poslanci podrobne oboznámili s úlohami spojenými s prípravami a samotným priebehom tohoročných volieb do menšinových samospráv. Na konzultáciách sa veľký dôraz kládol na potrebu zostavenia zoznamu voličov (do 15. júla) a na výber vhodných kandidátov do volených zborov. Účastníci školenia popri tom, že i sami navrhovali osoby do obvodných samospráv, preskúmali i možnosť zakladania ďalších obvodných volených zborov, kde z rôznych príčin zbor zanikol, alebo sa doteraz nezaložil. Rokovali v presvedčení, že v hlavnom meste aj naďalej bude dostatočný počet zborov (nad desať) k tomu, aby sa mohla znovuzvoliť SSB.

Školenia budapeštianskych slovenských poslancov v zahraničí pochopiteľne, sú trošku aj odmenou pre účastníkov za ich celoročnú svedomitú prácu v samosprávach. Tak tomu bolo i teraz, keď sa tridsať poslancov mohlo kochať v nevšedných prírodných krásach, kultúrnych pamiatkach a oboznamovať sa s bohatými dejinami strednej Dalmácie. Že si poslanci i z tohto hľadiska prišli na svoje, za to môžu ďakovať členovi SSB, odborníkovi na cestovný ruch Františkovi Benczemu. Nie náhodou zaradil medzi výlety návštevu dvoch najznámejších pozoruhodností Dalmácie, ktoré sa nachádzajú iba 30 km od seba a ktoré sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva. Je to Diokleciánov palác zo 4. storočia v Splite a historické jadro mesta Trogir. Medzi týmito dvoma pamiatkami sa nachádza niekdajšie hlavné mesto rímskej provincie Dalmácia Salona - dnešné mesto Solin, ktoré zohralo dôležitú úlohu v dejinách Chorvátska ako korunovačné mesto chorvátskych kráľov. Aj tunajší hrad a jeho bohatá história upútala pozornosť našich poslancov. V súvislosti s celodňovým pobytom na ostrove Brač musíme spomenúť i jeho slávnu kamenársku tradíciu, ťažbu bieleho kameňa, z ktorého postavili Biely dom vo Washingtone a ktorý použili aj pri stavbe parlamentných budov vo Viedni i v Budapešti a taktiež Diokleciánovho paláca v Splite, katedrál v Trogire a v Šibeniku. Budapeštianski slovenskí poslanci si pozreli Makarskú riviéru a Národný park Krka, kde sa nachádza budova prvej vodnej elektrárne v Európe z r. 1895.

Posledný májový týždeň doma neprestajne pršalo. V Dalmácii vtedy bolo už leto, kamenné uličky prastarých prímorských mestečiek a dedín sálali horúčavou. Slnko ohrievalo čistučké modré Jadranské more (niektorí odvážlivci sa aj kúpali), olivovníky, vinohrady a levandulové polia. Vzduch bol už nasýtený vôňou ihličnatých lesov, nádherných bohato kvitnúcich stredozemných kvetín a aromatických rastlín.

Budapeštianski slovenskí poslanci mohli načerpať sily na nasledujúce predvolebné obdobie.

(bárkányi)