Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v spolupráci s Fórum inštitútom (FI) v Šamoríne a Slovenským inštitútom v Budapešti usporiadali podujatie pod názvom Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov.

Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Milan Kurucz. - Dnes sa nám predstavia dva výskumné ústavy, ktoré sa zaoberajú menšinami. Dohodli sme sa na dvoch okruhoch tém, jeden by sa dal nazvať „O nás“, druhý „O výskumoch a projektoch“. Predstavitelia VÚSM budú hovoriť po slovensky a predstavitelia FI po maďarsky, - povedal na úvod riaditeľ SI a odovzdal slovo prednášateľom.

- Fórum inštitút vznikol v decembri 1996 ako nezisková organizácia s cieľom stať sa centrom kritického myslenia a inštitúciou základného výskumu, dokumentácie a archivácie maďarskej menšiny na Slovensku. Z týchto dôvodov v prvom období jeho činnosti vydával väčšinu publikácií v maďarskom jazyku. Uvedomenie si potreby zintenzívnenia interkultúrneho dialógu na Slovensku bolo motívom k tomu, aby niektoré kľúčové publikácie vydával aj v slovenčine a iných jazykoch medzinárodnej vedeckej komunikácie - angličtine a nemčine, - povedal riaditeľ oddelenia internetických vzťahov a medzinárodnej spolupráce, výskumník Koloman Petőcz. Sociologička Zsuzsanna Lamplová predstavila prítomným činnosť FI.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku predstavila jeho riaditeľka Alžbeta Uhrinová Hornoková. - Myšlienka založenia VÚSM vznikla koncom osemdesiatych rokov, v čase, keď Slovákov v Maďarsku charakterizovali ako najrýchlejšie sa asimilujúcu národnosť v strednej Európe. Bol prvým vedeckým ústavom menšín v našej krajine. Náš ústav vznikol tesne po transformácii spoločnosti pred schválením zákona o právach menšín, ktorý umožnil národnostiam v Maďarsku založiť si vlastné inštitúcie. Je zaujímavé, že iniciatívu zdola realizovala občianska organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku a tak v roku 1990 vznikol ústav so sídlom v Békešskej Čabe. Ciele a úlohy inštitúcie vypracovala jeho prvá riaditeľka Anna Divičanová v spolupráci s prvými pracovníkmi ústavu - etnografom Ondrejom Krupom a vedeckým tajomníkom Jánom Chlebnickým. Hlavnými výskumnými oblasťami sú sociológia, história, národopis, pedagogika, dialektológia, neskôr sa bádania rozšírili na kultúrnu antropológiu a sociolingvistiku. Náš ústav by mal byť doškoľovacím centrom pre inteligenciu, mal by poskytovať odbornú pomoc školám, vychovávať dorast, šíriť a popularizovať výsledky vedeckých výskumov. Po sľubných začiatkoch nasledovalo obdobie neistoty. V rokoch 1997-2001 v dôsledku nedostatočného a nepravidelného financovania hrozil ústavu zánik. V roku 2001 prevzala prevádzkovanie VÚSMU Celoštátna slovenská samospráva, odvtedy je jeho financovanie stabilné. Situácia sa výrazne zlepšila roku 2003, keď štátny rozpočet prvýkrát vyčlenil na prevádzkovanie menšinových inštitúcií 440 miliónov forintov. V rokoch 2006-2009 bol ústav samostatnou rozpočtovou inštitúciou CSS, štátna podpora, ktorá mu bola určená, sa dostala do rozpočtu CSS a financovanie bolo zabezpečené. Od prvého januára 2010 sme znovu čiastočne samostatnou rozpočtovou organizáciou. Našim najväčším podporovateľom v posledných rokoch je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, - povedala riaditeľka ústavu a informovala prítomných o momentálnych pracovných a finančných podmienkach a ťažkostiach.

Predseda CSS Ján Fuzik v tejto súvislosti uviedol: - Kasu VÚSM nemám v rukách ja, ani CSS, ale štátny rozpočet. V prvých dvoch rokoch som musel lobovať za päť miliónov forintov, aby sme udržali ústav pri živote a dnes jeho rozpočet presahuje 30 miliónov forintov ročne. Pochopiteľne, nedá sa to porovnať s Fórum inštitútom, ktorý vydá ročne 20 publikácií. Naša inštitúcia vydala za dvadsať rokov svojej existencie 45 publikácií. Nám ide hlavne o duchovnú hodnotu, ktorá je esenciou práce, ktorá sa tu vyše dvadsať rokov vykonáva. Ja osobne si vysoko vážim, že náš výskumný ústav je moderný, otvára sa svetu. V podstate do veľkej miery preskúmal našu etnografiu, teraz sa zameriava na jazykovedu a na sociológiu a spolupracuje so slovenskými odborníkmi, dokonca nám dáva vyslovene praktické podnety. V súčasnosti skúma používanie slovenského jazyka v slovenských menšinových samosprávach. Podľa mňa je obrovská vec, že môžeme hovoriť o VÚSM, že môžeme predstaviť tri doktorky, ktoré v ústave pracujú, že môžeme zabezpečiť pracovisko našim nadaným ľuďom, ktorí vykonávajú pre nás veľmi cennú prácu, - konštatoval Ján Fuzik.

Docentka Segedínskej univerzity Tünde Tušková prednášala o súčasných lingvistických projektoch a výchovno-vzdelávacej činnosti VÚSM. Podrobne sa zmienila o vedeckom programe Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2001-2004, potom predstavila sociolingvistické výskumy Jazyková situácia v Slovenskom Komlóši a Slovenský jazyk v Maďarsku. Na záver svojho referátu oboznámila prítomných s najnovším výskumným projektom Slovenské priezviská v Maďarsku, cieľom ktorého je zostaviť zoznam rodných mien na slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku. V súvislosti s výchovno-vzdelávacou činnosťou ústavu uviedla, že medzi plánmi figuruje školský projekt Možnosti vzdelávania sa v materinskom jazyku v slovenskom zahraničí, do ktorého budú zapojení partneri z krajín Vyšehradskej štvorky.

Výskumníčka Anna Kováčová prednášala o historických a kultúrnohistorických programoch VÚSM a priblížila prítomným súčasné vedeckovýskumné projekty.

Podujatie pod názvom Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov skončilo neviazanou diskusiou a priateľskými rozhovormi pri bielom stole.

Andrea Szabová Mataiszová