Stretnutie národnostných divadiel usporiadali v Maďarsku po prvý raz v roku 1994 za účasti štyroch národnostných divadiel. Potom nasledovala dlhšia pauza, k ďalšiemu stretnutiu totiž došlo až v roku 2002. Vtedy sa do podujatia zapojilo už osem národností s desiatimi produkciami.

Arcusfest po ôsmy raz

Stretnutie - prakticky až do minulého roka - finančne podporovala Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, ktorá na tento projekt disponovala osobitnou čiastkou. Stretnutie dostalo v roku 2007 pomenovanie ARCUS, od roku 2008 je už verejnosti známy pod názvom ARCUSFEST, teda „sviatok dúhy“. Vo februári roku 2009 sa na stretnutí zúčastnilo už 10 národností, ktoré zastupovalo 18 divadelných spoločností. Podujatie sa teda rozrástlo do naozaj veľkých rozmerov, a keďže jeho dejiskom bolo budapeštianske Divadlo Thália, bolo príležitosťou nielen na stretnutie ľudí rovnakých záujmov a na konfrontáciu činnosti jednotlivých súborov, ale aj na prezentáciu pred širšou verejnosťou.

Nakoľko v tomto roku štát finančne nepodporil podujatie, vyzeralo to tak, že sa neuskutoční. Napokon, predovšetkým zásluhou účinnej intervencie Maďarského národnostného divadelného zväzu, sa pomocou konkurzov podarilo získať aspoň časť financií, potrebných k usporiadaniu Arcusfestu. Podujatie sa v tomto roku premiestnilo do Sarvaša (mimochodom, už viackrát sa debatovalo o tom, či by sa nemalo „vysťahovať“ z hlavného mesta), kde sa 12. až 14. novembra v budove Osvetového strediska P. Vajdu a súčasne sídle divadla Cervinus Teátrum zišli divadelné súbory, zastupujúce 11 z 13 národností. Okrem troch sa všetky zapojili do projektu, ktorý bol vlastne hlavným bodom programu, do takpovediac „nadnárodnostného predstavenia“, a síce spracovania jedného z textov predstaviteľa francúzskej avantgardy Raymonda Queneaua Štylistické cvičenia. Autor si vymyslel základný, jednoduchý príbeh, ktorý literárne - štylisticky spracoval 99 spôsobmi. Pred niekoľkými rokmi sa textu chopili traja významní herci budapeštianskeho Divadla Józsefa Katonu, zdramatizovali ho, resp., si vymysleli nové interpretácie. Predstavenie s veľkým úspechom hrajú dodnes. Pre národnostné divadelné súbory to nebola ľahká úloha, zrejme ani pre tie profesionálne nie, ale dostali absolútne voľnú ruku. Mohli si vymyslieť scénku takpovediac len na motívy pôvodného príbehu, odohrávajúceho sa v preplnenom autobuse, v ktorom cestuje nepekný mladík s dlhým krkom a zvláštnym klobúkom, ktorý sa háda so svojím susedom, že mu šliape na nohy a napokon si sadne na voľné miesto. O chvíľu sa prechádza na námestí s kamarátom, ktorý mu hovorí, že si má našiť vyššie gombík na kabáte. Tak to bolo aj v prípade Slovenského divadla Vertigo, ktoré sa do projektu zapojilo s členkami amatérskej zložky SDV pod režijným vedením Andrása Nagya a dostalo názov Slovensko-maďarské štylistické cvičenia... Názov možno všeličo našepká.

Okrem ústredného, mnohojazyčného predstavenia, ktoré si diváci mohli pozrieť 13. novembra večer a v ktorom sa stretli príslušníci ôsmich národností, sa ešte dve - srbské a ukrajinské divadlo - predstavili osobitným programom, ktorý nasledoval po Qeuneauovi. Pekný večer ukončila dojímavá pieseň v podaní členov divadla Romano Teatro z Miškolca. Deň predtým si predovšetkým deti mohli pozrieť rozprávku Úsmev jarnej víly, s ktorou do Sarvaša pricestovalo rómske Divadlo rozprávky Snehová kráľovná z Budapešti a večer zase dospelí divadelnú hru Ivana Holuba Anjel v podaní divadla Cervinus Teátrum. Divadelné stretnutie ukončilo odborné fórum, na ktorom jeho účastníci prediskutovali aktuálne otázky národnostného divadelníctva v Maďarsku.

Tohoročný Arcusfest bol rozsahom skromnejší ako tie predošlé a jednotlivé divadelné súbory nemali možnosť predstaviť sa najnovšími predstaveniami zo svojho repertoáru, v každom prípade je však veľmi dobré, že sa podujatie vôbec uskutočnilo a že divadelníci z celej krajiny mohli byť opäť chvíľu SPOLU, čo bolo, mimochodom, mottom tohoročného stretnutia.

(do)