Spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina a Slovenské regionálne osvetové stredisko v Ečeri usporiadali v XVI. obvode Budapešti slovenský večierok pod názvom Páračky na Martina.

V divadle v Alžbetinom sade sa zišli Slováci z hlavného mesta, z okolitých osád a zo Slovenska, z Cabaj-Čáporu. Prítomných v mene organizátorov privítali predseda Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondrej Csaba Aszódi, zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Malej Tarči Katarína Szabová Tóthová. Podujatie slávnostne otvorila E. Rybová.

- V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy vás všetkých srdečne vítam na štvrtom takomto večierku. Kedysi sa do Martina skončili poľnohospodárske práce, ľudia sa presunuli do izieb a začali párať perie. S týmto dňom je spojená aj legenda o takzvanej svätomartinskej husi. Údajne keď sa Martin stal kresťanom, jeho pohanský otec nielenže neschvaľoval tento jeho krok, ale začal ho prenasledovať. Ľudia, ktorí vďaka sv. Martinovi prijali kresťanskú vieru, ho všetkými spôsobmi skrývali pred otcom a vojakmi. Raz boli vojaci Martinovi už na stope. Jeden z jeho priateľov, u ktorého sa vtedy skrýval, ho však stihol ukryť do chlieva medzi husi. Vojaci vpadli do domu, všetko poprevracali a prehliadli, ale Martina nenašli. Keď už odchádzali, zrazu zagágala hus a vojaci, aby si po daromnej práci aspoň husaciu pečienku odniesli, sa vrátili naspäť. V chlieve našli nielen gagotavú húsku, ale i Martina. Predviedli ho pred otca, ktorý by ho možno dal zabiť, keby sa ho neboli zastali vplyvní obyvatelia mesta. Ako trest za zradné gagotanie odvtedy sa na deň sv. Martina patrí jesť husacinu, - vyrozprávala legendu o sv. Martinovi a husiach zástupkyňa predsedu CSS.

Katarína Szabová Tóthová oboznámila publikum s kultúrnym programom. Páračky na Martina sa začali vystúpením tanečnej skupiny Malá Furmička z Čemeru pod vedením Alžbety Szabovej, členovia ktorej v autentických čemerských krojoch predniesli úryvky z tradičnej tamojšej svadby. Choreografiu s nimi nacvičil Gábor Simonyi. Skupina pôsobí od roku 2008, popri zachovávaní miestnych tancov kladie dôraz aj na zachovávanie originálnych ľudových krojov a na slovenský jazyk.

Po obrovskom úspechu Čemerčanov slovo opäť prevzala moderátorka večera Katarína Szabová Tóthová. Rozprávala o tom, že kedysi po skončení jesenných prác na poli nasledovalo obdobie prác v domácnosti, ktoré mali kolektívny charakter. Ženy sa schádzali v tej-ktorej domácnosti, aby spoločne párali perie, tkali, mrvili kukuricu či vyšívali. Pri práci si spievali a po práci, keď ich prišli pozrieť aj mládenci, si zatancovali. Toto obdobie pripomínala aj úprava javiska, na ktorom rad-radom vystúpili spevácke zbory Úsmev a Nádej z Cabaj-Čáporu, tanečné skupiny Zelený veniec z Ečeru a Borovenka z Dabašu-Šáre. Kultúrny program sa skončil spoločným vystúpením súborov z katolíckych osád, ktoré sa začiatkom septembra zúčastnili na vacovskej púti. Tanečníci z Ečeru, Rákoškerestúru, Cinkoty, Čemeru, Malej Tarče a Kerepešu predniesli zemplínske karičky a verbunk, choreografie Evy Szilágyiovej Šubovej. IV. Páračky na Martina skončili batôžkovým bálom, do tanca hrali trubači z Újhartyánu.

Andrea Szabová Mataiszová