Obnovený most v Ečeri, klenúci sa nad potokom Lásky a spájajúci dve strany Széchenyiho ulice, je symbolom z viacerých hľadísk. Spája minulosť a prítomnosť, veď most v strede obce už dlhé roky slúži Ečerčanom, čo vyjadruje aj starobylý ráz obnoveného mosta.

Most symbolizuje aj súdržnosť v našej obci, veď o jeho obnovu sa pričinilo niekoľko organizácií. Renováciu hlavnej ulice i vysadenie parku popri nej iniciovala obecná samospráva. Do tohto procesu sa zapojili Slovenská samospráva v Ečeri a Folklórny spolok Zelený veniec obnovou mostu, kým socha postavená na moste je darom Spolku sv. ruženca. Obnovený most je zároveň symbolom porozumenia medzi pôvodným slovenským obyvateľstvom a novšími obyvateľmi obce, symbolom jednoty veriacich a menej veriacich občanov obce i dobrých vzťahov medzi obecnou samosprávou a občianskou sférou. Naše heslo znie: všetci sme Ečerčania a všetci chceme konať v prospech nášho bydliska.

Želám si, aby naše obyvateľstvo aj naďalej charakterizovala táto činorodosť a aby sme sa aj naďalej starali o svoje prostredie, nielen v rámci hraníc našej obce, ale aj všeobecne. V Ečeri na to nájdeme dobré príklady - jedna rodina sa už podujala na údržbu mosta a sochy. Aj na základe tohto príkladu môžeme byť právom hrdí na prívlastok, ktorým nás už po stáročia označujú obyvatelia okolitých dedín: „tí hrdí Ečeraňá“.

Na záver mi dovoľte, aby som stručne predstavil sochu Pražského Jezuliatka stojacu na moste. Socha pred niekoľkými desaťročiami zdobila ečerský kostol. Daroval mu ju vtedajší Spolok sv. ruženca. Neskôr bola premiestnená do skladu. Poškodenú sochu dal reštaurovať spolok Zelený veniec, aby sa mohla stať dôstojnou ozdobou našej obce.

Originál sochy sa nachádza v Prahe. Barokové dielo znázorňuje malého Ježiša v súlade s dobovým vkusom v šľachtickom odeve, s korunou a kráľovským plášťom. V ľavej ruke drží glóbus s krížom a pravou rozdáva požehnanie. Originálnu sochu zhotovili v prvej polovici 17. storočia v Španielsku. Od jej príchodu do Prahy sa k nej viaže veľa zázrakov. Vrchol jej kultu sa viaže k 18. storočiu, keď jej vzdali úctu aj protestantské švédske čaty. Príbeh sochy v roku 1737 zaznamenal pražský farár maďarského pôvodu otec Imrich. Následne sa jej uctievanie rozšírilo do všetkých krajín monarchie a vzniklo nespočetné množstvo kópií diela, ktorého veľkou ctiteľkou bola aj samotná panovníčka Mária Terézia. Ečerčania si dodnes uctievajú kult sochy, čo dokazuje aj fakt, že počas ľudovej adventnej pobožnosti hľadania prístrešia v podaní cirkevného spevokolu každoročne spievajú piesne na počesť Pražského Jezuliatka v slovenčine i maďarčine. Reštaurovanú kópiu sochy Pražského Jezuliatka posvätili v rámci procesie na sviatok Božieho Tela.

Ondrej Csaba Aszódi - zp