Oslavy v Šámšonháze ● Na pamiatku prvých slovenských osadníkov

V prvú augustovú sobotu v Šámšonháze usporiadali už po jedenásty raz Oslavy pri príležitosti osídlenia obce. Slávnostné kultúrne podujatia sú každý rok venované pamiatke Slovákom, ktorí na prelome 17. a 18. storočia osídlili túto malú novohradskú dedinu.

Človek by sa nazdával, že v regióne, kde iba jedna - dve obce sú obývané Slovákmi, naša menšina je menej aktívna, než v oblastiach, kde žijú Slováci vo viacerých dedinách a v jednom „bloku“. Nie je tomu tak v novohradskom Šámšonháze, v blízkosti župného sídla Salgótarjánu. Okrem spomínanej obce pôvodne žijú Slováci iba v neďalekej Lucine. V Šámšonháze sa pri poslednom sčítaní ľudu hlásilo za Slovákov až 39,6 % miestneho obyvateľstva, čo podľa propagačného materiálu miestnej slovenskej samosprávy predstavuje percentuálne najvyšší pomer medzi osadami obývanými Slovákmi v Maďarsku. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa tu skupina slovenských obyvateľov rozhodla, že každý rok v prvý augustový víkend zorganizujú oslavy pri príležitosti osídlenia obce Slovákmi.

Účastníkov tohoročných osláv privítala 6. augusta v mene slovenskej menšinovej samosprávy jej predsedníčka, členka Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, Gyöngyi Bajnoková-Képesová. Do Šámšonházu zavítali v tento deň o.i. predseda Krajskej rady Matice slovenskej a riaditeľ Domu MS v Lučenci, Dušan Kubinec, členka MS v Lučenci, vedúca miešaného zboru Ozvena, známeho aj v kruhu miestneho obyvateľstva, Katarína Dialková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Dr. Ruženka Egyedová-Baráneková, predseda slovenskej samosprávy v Salgótarjáne Dr. Ferdinand Egyed, predsedníčka slovenskej samosprávy vo Veňarci Anna Vravušková, pracovníčka Regionálnej rozvojovej agentúry v Rimavskej Sobote Juliana Uhrinová (jej otec pochádza zo Šámšonházu) a pracovníčka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Stanislava Zvarová. Miestnych činiteľov zastupovali evanjelický farár Ondrej Lehoczký, správca a dozorca ev. cirkevného zboru Jozef Petro a Pavol Pálik, kantor JánJuhász (vedúci slovenských večierní v každú nedeľu v miestnom kostole) a predseda Nadácie Šámšon-Hrad; Spoznanie našej minulosti Michal Bálint.

Starosta obce Ján Spišák vo svojom prívete povedal, že usporiadanie týchto osláv inicioval miestny rodák, evanjelický farár v Budapešti Attila Spišák. Popri význame tohto kultúrneho podujatia zdôraznil úlohu miestnej folklórnej skupiny Koleso v zachovávaní tradícií. Dušan Kubinec konštatoval, že práve takéto kultúrne aktivity majú osobitný význam, keď sa v nich neangažujú politici, ale sami obyvatelia.

Miestna slovenská samospráva pri tejto príležitosti renovovala miestnosti získané od obecnej samosprávy a v jednej z nich zriadila národopisnú expozíciu Slovenská kuchyňa, ktorú otvorila Dr. Ruženka Egyedová-Baráneková. Podotkla, že národopisná zbierka jej pripomína detstvo, keď kuchyne boli „dušou“ slovenskej rodiny. Otvorenie výstavy spestrilo vystúpenie členky spevokolu Klubu dôchodcov v Šámšonháze Heleny Pálikovej.

Slovenskú bohoslužbu v miestnom evanjelickom kostole celebroval farár Ondrej Lehoczky, ktorý v kázni zdôraznil, že podobne ako Ježiš, nemali by sme odbočiť z úzkej cesty, ktorá je nám určená. Účastníci osláv sa potom odobrali k javisku, kde sa začala prezentácia folklórnych súborov. Starosta obce pripomenul dielo predkov, hlavne generácie, ktorá v predminulom storočí vybudovala v Šámšonáze kostol a školu. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy privítala v radoch obecenstva aj rodáčku obce, sólistku Maďarskej štátnej opery, Júliu Kukelyovú.

V programe ako prvý vystúpil miestny folklórny súbor Koleso so slovenskými ľudovými piesňami a tancami. Šámšonházski škôlkári predviedli zábery zo svadobného obradu, spestrené riekankami a pesničkami. Z blízkej Luciny prišli žiaci základnej školy (medzi ktorými sú aj šámšonházske deti), ktorí v Legende o Slovákoch porozprávali obecenstvu, ako si Slováci od Boha žiadali iba to, aby im dal krásnu reč a aby ich večne miloval. Slovensko zastupovali dva vynikajúce folklórne súbory: Jánošík z Fiľakova a Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, ktoré svojimi originálnymi tancami, piesňami a hudobnými zložkami zožali veľký úspech. Z okolitých maďarských dedín vystúpili dva súbory: spevokol Klubu dôchodcov z Kisterenye a zbor dôchodcov Konvalinky z Mátraszőlősu, ktorý prekvapil divákov tým, že nacvičil aj jednu slovenskú pieseň, ktorú spieval spolu s obecenstvom.

Na záver sa predstavil miestny spevokol Hruštičke (v miestnom nárečí  konvalinky), v ktorom spievajú hlavne ženy na dôchodku. Účastníci osláv sa zabávali až do neskorých večerných hodín. Pri javisku sa konal ples a v obecnom dome zase veselica za účasti účinkujúcich súborov.

Do Šámšonházu prichádzajú na oslavy každoročne aj rodáci obce, ktorí sa kedysi presídlili na Slovensko. Tohto roku sme tu stretli pani Alžbetu Gálovú, rodenú Kozovú, ktorá sa v roku 1948 ako sedemnásťročná presťahovala na Slovensko. Prišla do svojej rodnej dediny, len na toto kultúrne podujatie, spolu so svojím synom Zoltánom a nevestou Priškou z Rimavskej Soboty. Viacerí členovia miestneho súboru sa z detstva na ňu pamätali a spolu si pospomínali na zašlé časy...

(csl)