- Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dnes večer sme sa zišli v rezidencii Veľvyslanectva SR v Budapešti, aby sme si pripomenuli a ocenili celoživotné dielo slovakistu Istvána Käfera. Dovoľte mi poďakovať sa vám, že ste prijali pozvanie na oslavu 70. narodenín pána profesora, - povedal na úvod pán veľvyslanec. - Je pre mňa veľkou cťou, že na jubilejnú oslavu prišli predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie, kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Mons. Péter Erdő, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Boris Bánary, rektor Univerzity Konštantína filozofa v Nitre Daniel Kluvanec, rektor Katolíckej univerzity v Trnave Peter Blaho, členovia rodiny jubilanta, príbuzní, kolegovia a priatelia.

Jubilujúci pán Käfer bezmála 50 rokov sa pohybuje v okruhu maďarsko-slovenských a slovakistických vzťahov. Životná dráha Istvána Käfera sa začala  štúdiom slovenského jazyka a literatúry na budapeštianskej univerzite L. Eötvösa a vyvrcholila v založení Katedry slovenského jazyka a literatúry a Ústavu  slavistiky na znovuobnovenej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (1992). Pod vedením I. Käfera táto školiaca a vedecká ustanovizeň je v súčasnosti najvýznamnejším a najproduktívnejším pracoviskom v Maďarsku, z ktorého vychádzajú budúci nositelia a skúmatelia maďarsko-slovenských vzťahov.  Výskumu týchto vzťahov, pojmovému definovaniu a osvetľovaniu problémov spolužitia Slovákov a Maďarov v stredoeurópskom regióne I. Käfer zasvätil celý svoj život bez ohľadu na to, či pre túto prácu boli časy politicky priaznivé alebo nie. Osobitne hodno oceniť aktivitu I. Käfera pri rozvoji  súčasných maďarsko-slovenských cirkevných vzťahov, ktoré neúnavne podnecuje. Záslužná je jeho práca v slovenskej akreditačnej komisii, ktorú v posledných rokoch vykonáva ako zo zahraničia menovaný expert. Záverom s potešením a slávnostne odovzdávam významné ocenenie Pamätnú medailu Svätého Gorazda Ministerstva školstva SR, ktoré doc. Dr. Istvánovi Käferovi, PhD. udelil pán minister Martin Fronc. Toto ocenenie dostal za svoju celoživotnú pedagogickú činnosť v oblasti maďarsko-slovenských literárnych a kultúrnych vzťahov pri príležitosti životného jubilea, - povedal pán veľvyslanec Juraj Migaš.

Oslávenca pozdravili kardinál Mons. Péter Erdő a vedúci slovakistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., ktorý o. i. povedal:

- Život dr. Istvána Käfera pripomína rútiaci sa vlak, ktorý nemá čas na zastávku. Stále niečo rieši, plánuje, prekypuje nápadmi. Aj okrúhle jubileum - sedemdesiatka - je skôr pristavením sa než zastávkou v jeho živote. Predsa však nám poskytne príležitosť na zamyslenie, na rezumovanie. Dr. István Käfer sa narodil 3. júna 1935 v Budapešti. Jeho starý otec z otcovej strany sa na sklonku 19. storočia presťahoval z oblasti Álp, z územia súčasného Rakúska, do Budapešti. Starý otec z matkinej strany pochádzal z Trenčína. Z toho pramení, že I. Käfer je telom i dušou Stredoeurópanom, jeho život sa viaže k stredu Európy priestorovo i časovo. Svoju mladosť prežíval v hektickom období. Po maturite sa hlási na univerzitu, chce študovať maďarčinu a latinčinu, ale nebolo mu to umožnené. Napokon súhlasil s prijatím na aprobáciu maďarčina - slovenčina. A musím povedať, že osud to vyriešil veľmi dobre. Naučil sa výborne po slovensky, nadviazal kontakty so slovenskými kolegami a založil veľa nových priateľských vzťahov. Do roku 1991 sa mohol venovať iba spracúvaniu bibliografie a až po politických zmenách sa mohol naplno realizovať. V rokoch 1991/92 bol poverený založiť Katedru slovakistiky na novovznikajúcej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmaňa. Do tejto práce sa vložil s nevšedným entuziazmom a napokon postupne sformoval nielen jednu, ale až tri katedry - katedru slovakistiky,  bohemistiky a napokon aj polonistiky. Keďže od roku 1993 som mu v tejto práci pomáhal, viem oceniť jeho nevšedný organizačný talent. Pod jeho vedením najprv vznikli samostatné katedry, ktoré potom stmelil do Ústavu slavistiky a strednej Európy. Rozvinula sa vedecko-výskumná činnosť, výsledkom ktorej sú zborníky, pozostávajúce z materiálov vedeckých konferencií. Ústav venoval najväčšiu pozornosť Alexandrovi Rudnayovi, ale usporiadal konferencie aj o živote a diele Pavla Straussa, či o literatúre a masmédiách. Roky 1992-2005 sú v živote nášho oslávenca neobyčajne plodné a úspešné. Ako vedúci Ústavu slavistiky a strednej Európy i katedry slovakistiky dokázal vybudovať a udržať pracovisko na takej úrovni, že to nemá obdobu nielen v Maďarsku, ale ani v strednej Európe.  Katedra slovakistiky dosahuje úroveň podobných katedier na Slovensku, ale má aj svoje osobitnosti.  Sám I. Käfer vytvoril samostatnú  disciplínu pod názvom hungaroslovakológia a popri tom aj slovakohungarológiu. V rámci tohto výskumu osobitné miesto zaujíma terminológia, lebo dobre vie, že práve z terminologických nedôsledností pochádza najviac nedorozumení medzi dvoma národmi. Hlavne chce riešiť názvy a termíny, ktoré majú negatívne zafarbenie pre príslušníkov slovenského národa, hoci sú v maďarčine zaužívané a aj ustálené - na Uhorsko maďarčina nemá adekvátny výraz, preto sa používa Maďarsko, niekedy aj veľké Maďarsko. Ešte viac brojí I. Käfer proti používaniu výrazu Felvidék, lebo u príslušníkov slovenského národa tento termín vyvoláva nepríjemné asociácie. Treba priznať, že I. Käfer je občas kritický aj voči slovenským prechmatom. Za každou kritikou I. Käfera však cítiť kresťanský étos, preto nikdy nezraňuje, ani neuráža, skôr  chce liečiť a pomáhať.  Pomáhať obidvom národom, aby sa na krivdy minulosti zabudlo a aby boli schopné spoločne budovať základy novej, kresťansky zmýšľajúcej Európy. Kresťanský zmysel pre život sa zračí aj z Käferovho postoja k študentom: je láskavý, ľudský, vždy sa im pokúša podať pomocnú ruku. S kolegami komunikuje nevtieravým, dobromyseľným, upokojujúcim spôsobom. Záverom sa žiada povedať, že počas trinásťročného pôsobenia vo funkcii vedúceho pracoviska vydal niekoľko publikácií - Dona nobis pacem - a kníh, ktoré obohatili slovakistiku. Čo napísal a vydal, pretrváva v mysliach študentov a jeho spolupracovníkov. Je a zostáva  zakladateľom významného inštitútu a je len na nás, aby sme pokračovali v jeho diele a zároveň mu umožnili, aby naďalej mohol byť v neustálom kontakte so študentmi a slavistami, ktorí vyrastali a dozrievali pod jeho vedením. Milý Štefan, kedves István, želám Ti v tomto novom období Tvojho života veľa sily a zdravia, aby si Tvoje predsavzatia mohol naďalej uskutočňovať pre radosť nás všetkých. Nech Ti v tom Pán Boh pomáha! – poprial jubilantovi profesor T. Žilka.    

Oslávenec István Käfer sa potom poďakoval za usporiadanie slávnosti a za uznanlivé slová. Zdôraznil, že nie je schopný hovoriť bez osobného pohnutia, predsa musí povedať, že všetko dostal, čo mal dostať od života a za všetko môže ďakovať láske s veľkým „L“ . Veľa môže ďakovať maďarskej katolíckej cirkvi, ale mal dobré zázemie aj na Slovensku, čo ho stále stimulovalo.

Po ďakovných slovách I. Käfera mu  redaktor  pamätnej knihy Abrahám Barna odovzdal prvý výtlačok.

Záverom jubilejnej slávnosti predseda Gemerskej muzeálnej spoločnosti István Kovács ocenil aj záslužnú činnosť gemerského rodáka Karola Wlachovského, po štyri desaťročia priateľa profesora I. Käfera, ktorému odovzdal pamätnú medailu Jánosa Fábryho.

Oslava 70. narodenín profesora Istvána Käfera sa skončila osobnými gratuláciami, priateľským posedím a pohostením.