Páví krúžok v Mlynkoch 40-ročný ● Prežiť pomocou piesní predkov

Jeden z najúspešnejších slovenských ľudových speváckych kolektívov v Maďarsku v uplynulom mesiaci oslávil štyridsiate výročie svojho založenia. Z osláv Pávieho krúžku v Mlynkoch prinášame výber z pozdravných slov slávnostných rečníkov.

Jubilejnú slávnosť Pávieho krúžku v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) usporiadali v miestnom Spoločenskom dome obecná a slovenská samospráva spolu s Organizáciou Slovákov v Mlynkoch. Oslávencov pestrým kultúrnym programom pozdravili členovia dychovky Šarfianka z obce Blatné, folkloristi z Veľkých Ludiniec, členovia pávieho krúžku zo Santova (Pilisszántó), recitátori Marta Papučková a Peter Sovány, resp. miestni tanečníci a speváci z radov mladších pokolení. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie (inak pred rokmi oficiálne už zaniknutej) mlynskej Tanečnej skupiny Pilíš a príležitostnej speváckej skupiny Zahučali hory, pozostávajúcej z mlynských ľudových spevákov mladšej a strednej generácie, ktorí predstavujú nádejný dorast jubilantov.

Časť zakladajúcich členov 40-ročného Pávieho krúžku v Mlynkoch vlastne už aj pred rokom 1965 spievala, a to v miestnom cirkevnom spevokole, ktorý bol akýmsi zárodkom dnešného speváckeho kolektívu. Ako ľudový spevácky zbor sa po prvý raz skutočne predstavili pred 40 rokmi, na prvom okresnom národnostnom stretnutí. Páví krúžok veľmi rýchlo „prerástol“ rámce miestnych, okresných a župných podujatí, za niekoľko rokov sa stal známy ako v Slovákmi obývaných regiónoch krajiny, tak aj na Slovensku. Vedúcim krúžku spočiatku bol Ladislav Jánsky, od r. 1979 pôsobí pod vedením učiteľa a osvetára Jozefa Sziveka. Mlynskí speváci radi spomínajú na svoje pravidelné vystúpenia v materskej krajine - napr. r. 1969 v Martine a v rokoch 1982-1987 na folklórnych slávnostiach v Detve. S veľkým úspechom sa predstavili i u Lužických Srbov v Nemecku. Mlynský páví krúžok zožal nemalé úspechy aj na celoštátnych kvalifikačných súťažiach. Popri získaní zlatej medaily dvakrát bol odmenený titulom Vynikajúci súbor. Umeleckým vedúcim krúžku v tom čase bol známy muzikológ-folklorista István Alföldi Boruss, ktorému mlynskí speváci môžu ďakovať i za tri veľmi kvalitné nahrávky v Maďarskom rozhlase, zvečnené aj na CD-platni. Členovia pávieho krúžku ako informátori úspešne spolupracovali so zberateľom miestneho folklórneho bohatstva, rodákom obce a básnikom Gregorom Papučkom pri zrode zbierky pilíšskych ľudových piesní Zahučali hory. R. 1983 nadviazali priateľské styky s dychovou kapelou z obce Blatné (pri Senci na Slovensku), s ktorou dodnes úzko spolupracujú. Na tohoročných Blatnianskych slávnostiach za dlhoročnú úspešnú spoluprácu s dychovkou udelili titul čestný občan zakladajúcej členke a určujúcej osobnosti pávieho krúžku Gizele Molnárovovej. R. 2002 Celoštátna slovenská samospráva (CSS) ocenila činnosť pávieho krúžku vyznamenaním Za našu národnosť a minulý rok na celoštátnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) mlynský kolektív získal ocenenie Zlatý slovenský škovránok.

Na milej jubilejnej slávnosti pódium Spoločenského domu patrilo nielen oslávencom a ich hostiteľom a hosťom (recitátorom, spevákom, a tanečníkom), ale i celému radu slávnostných rečníkov. Pre našich čitateľov - priznávame sa, že tak trochu subjektívne a bez nároku na úplnosť - sme vybrali symbolickú kyticu podľa nás najcharakteristickejších, resp. najvzácnejších „slovných kvietkov“, sprostredkovaním ktorej sa i my pripájame k radu gratulantov.

Mlynský starosta Jozef Havelka:

- Kolektív našich spevákov za tie uplynulé desaťročia vôbec nezostarol. Môžeme byť veľmi povďační za to, že táto naša večne mladá hviezda naďalej žiari na podpilíšskom nebi. Členovia nášho pávieho krúžku sú snáď najstabilnejšou bázou našej slovenskosti. Dôsledne a verne sa pridržiavajú svojho materinského jazyka, zachovávajú a odovzdávajú kultúrne klenoty našich predkov. Spočiatku spievali možno len pre vlastné potešenie, postupne sa však stali široko-ďaleko známymi, ba dopracovali sa medzi najlepšie slovenské folklórne telesá krajiny. Dôstojne šíria dobrú zvesť našej podpilíšskej obce a našej národnosti. Ich obetavá práca má hlboký zmysel. Nemyslím tu v prvom rade na rôzne pekné úspechy a ocenenia, skôr na to, že ich pôsobenie svedčí o našej životaschopnosti. Tých 40 rokov to nie je iba sláva, ale aj záväzok postarať sa o dorast, aby náš krásny materinský jazyk aj pomocou piesní predkov prežil ďalšie desaťročia. A ak sa nájdu ľudia, ktorí nám chcú ubližovať v našej slovenskosti, nemôžeme sa dať. Veď túto dedinu ako slovenskú národnostnú sme dostali od svojich predkov a našou úlohou nemôže byť iné než postarať sa o to, aby sme ju ako takúto zachovali a odovzdali svojím potomkom.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová:

- Svoj spevácky kolektív ste založili práve v tom roku, keď som sa ja narodila. Prešlo niekoľko rokov a ja som tam stála s vami na javisku ako členka nášho spoločného spevácko-tanečného súboru. Zožali sme spolu veľa úspechov, pre nás, tých mladších, však najvzrušujúcejším, najväčším zážitkom bolo to, že sme mohli vystupovať spolu s vami, že ste nás prijali s veľkou láskou ako seberovných, hoci sme boli ešte skôr deti ako dospelí. Ďakujeme vám aj za to, že ste nenechali naše pilíšske piesne upadnúť do zabudnutia.

Členka Predsedníctva ZSM, vedúca mlynskej pobočky Zväzu Marta Papučková Glücková:

- Keď sa pozriem na vás, iba jedno slovo mi príde na um: „Ďakujem!“ Veľmi pekne vám ďakujem za vytrvalosť a hlavne za vernosť - za vernosť slovenskému jazyku a za vernosť našim tradíciám!

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš:

- Naše stretnutia najvýstižnejšie by sa dali charakterizovať troma pojmami: dobro, teplo a láska. Pieseň sama osebe znamená dobro a dobrá pieseň znamená teplo. No a láska, to je tá láska k vašim predkom, k jazyku a aj k prekrásnemu kraju, v ktorom žijete a o ktorom tak prekrásne spievate. Pri vašom vzácnom jubileu mi zároveň dovoľte vysloviť tri želania: aby sme sa stretli v takomto kruhu o 40 rokov, aby sa vyrovnal pomer žien a mužov vo vašom speváckom kolektíve a aby ste boli stále doplňovaní príslušníkmi mladšej generácie.

Podpredsedníčka CSS Etelka Rybová:

- Dovoľte mi tlmočiť pozdravy jednak vedenia CSS a osobitne predsedu Jána Fuzika, ako aj bývalej predsedníčky ZSM Márie Jakabovej, ktorá na váš slávičí spev nemôže zabudnúť ani v ďalekej Amerike. V emaile, ktorý poslala k vašej štyridsiatke, nostalgicky a s láskou spomína na mimoriadne dojímavý večierok, keď priviedla do Mlynkov vtedajšieho predsedu Matice slovenskej. Ako píše M. Jakabová, spisovateľ Vladimír Mináč pri počúvaní mlynského pávieho krúžku so slzami v očiach si vzdychol: „Božemôj, položili si to ich predkovia do kapse pred tristo rokmi a oni to nesú so sebou...“

Poslanec Národného zhromaždenia MR, podpredseda Samosprávy Peštianskej župy József Gulyás:

- Silná je tá pospolitosť, ktorá je schopná pestovať a systematicky zachovávať svoje tradície, ktorá dokáže zdedené kultúrne klenoty odovzdávať ďalším pokoleniam. Slovenská pospolitosť v Mlynkoch to robí príkladne, v prvom rade vďaka nesmierne aktívnym členom pávieho krúžku, ktorí živenie tradícií majú jednoducho vo svojich žilách.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková:

- Vaše prekrásne dvojhlasné ľudové piesne nám neraz vtisli slzu do očí. Zato vaše humorné, niekedy aj trošku pikantné pesničky nám prinášajú úsmev na tvár. Sme vám všetci vďační za tú radosť, ktorú nám rozdávate.

Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer:

- K poďakovaniam a úprimným želaniam by som chcel prispieť slovami svojej matky: „Robte to ďalej dovtedy, kým máte z toho pôžitok!“ Veď všetko to, čo sa na to vaše spoločné spievanie usadí - uznania, ceny, odmeny a podobne - je iba čosi navyše. Oveľa dôležitejšie je, aby ste sa radi schádzali, aby ste sa medzi sebou dobre cítili.

Starostka obce Čív (Piliscsév) Mária Nagyová:

- Prinášam vám pozdravy z druhej strany Pilíša a musím ospravedlniť členky Ženského speváckeho zboru v Číve. Po zmene termínu vašich osláv sa im totiž nepodarilo preorganizovať svoj program. Naše a teda aj vaše čívske krásavice sa bezstarostne zotavujú v kúpeľoch v Hajdúszoboszló. Ako píšu vo svojom liste, v duchu sú všetky samopašné Čívanky tu s vami a veľmi závidia Mlynčankám - najmä týchto spevákov-fešákov.

Starosta obce Santov (Pilisszántó) Jozef Szőnyi:

- Povedal som tej našej kvetinárke, nech mi pripraví takú krásnu kyticu, ktorá hovorí siedmymi jazykmi, popri maďarčine každopádne po slovensky. 40-ročné Mlynčanky si zaslúžia to naj-naj... Kvetinárka robila čo mohla, ale teraz, ako sa tu pozerám na vás a na to, čo som vám priniesol, som v rozpakoch. Milé štyridsiatničky, vy ste predsa oveľa krajšie a vzácnejšie...

(fuhl)