odpovedá laureátka Ceny Samuela Tešedíka Judita Kaszalová Szabadová

- V rámci 6. Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov vám Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí udelili prestížnu Cenu Samuela Tešedíka. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

- Je pre mňa veľmi vzácne a fantastické, že som ako dedinská učiteľka mohla dostať takéto významné medzinárodné ocenenie. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa dožijem takej pocty. O to viac, že žijem v Matre, teda nie na Dolnej zemi, predsa si moju prácu všimli dolnozemskí kolegovia. Stále nenachádzam slová na vyjadrenie svojich pocitov, ktoré som mala pri preberaní ocenenia.

Myslím si, že hlavnou príčinou udelenia ceny popri kolegoch z Rumunska a Srbska práve mne, bol krok, ktorý osobne považujem za najlepší aký sme mohli v Alkáre urobiť: prevzatie miestnej Materskej a základnej školy Ladislava Zakupského do prevádzky miestnej slovenskej národnostnej samosprávy, ktorej som predsedníčkou. Prevádzkujeme ju od septembra 2012 aj vďaka podpore obecnej samosprávy, lebo hoci štátna podpora je naozaj pekná, sama osebe by na riadenie inštitúcie nepostačovala. Takto sa nám podarilo zachrániť školu, v ktorej dnes máme 30 žiakov učiacich sa slovenčinu. Považujem za veľmi dôležité, aby deti vedeli, kto boli ich predkovia a snažíme sa o to, aby sa v našej malej dedinke zachoval slovenský jazyk aj kultúra, lebo cítime, že miera asimilácie je veľmi vysoká, a že sme už naozaj v hodine dvanástej. Snažíme sa zachrániť, čo sa dá – nielen ja, ale aj moji veľmi dobrí kolegovia a aj obecná samospráva. Nazdávam sa, že túto snahu si všimli a ocenili zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka.

(zp)

Foto: autor