6. Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov

Dvanásť učiteľov slovenčiny z Maďarska, novinár a šofér sa v piatok 9. októbra popoludní blížili mikrobusom k maďarsko-srbským hraniciam. Nešlo o zúfalú snahu vlády zastrašiť migrantov – tí napokon beztak prichádzajú už cez Chorvátsko. Cieľom posádky bolo dostať sa do Báčskeho Petrovca, kde sa konalo 6. Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov.

Za vyše desaťročie nášho členstva v Európskej únii (EÚ) sme si už odvykli od čakania na hraniciach, o vystúpení z vozidla či odovzdaní pozbieraných dokladov pohraničnej stráži ani nehovoriac. Po absolvovaní týchto nepríjemností a uspokojení našej zvedavosti vzhliadnutím bez preháňania svetoznámeho, o to menej efektívneho protimigračného plotu, sme spolu so súmrakom dorazili do cieľa našej púte. Práve včas. Hneď ako sme sa ubytovali a prezliekli, svorne sme sa vybrali do Gymnázia Jána Kollára, kde bolo slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka tohtoročným laureátom. Ako som sa počas dlhej cesty dozvedel, honosnú budovu postavili Petrovčania v roku 1923 z vlastných dobrovoľných príspevkov za finančnej pomoci vlády Československej republiky a Slovákov zo zámoria. Tablá absolventov o. i. aj z prvej tretiny minulého storočia na chodbách dodávajú beztak honosnej budove nádych historickosti – možno je to znak nie celkom štandardných asociačných procesov v mojej hlave, ale cítil som sa trochu ako na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej z fantasy série Harry Potter, hoci som tam, pochopiteľne, nikdy nebol.

Cena Samuela Tešedíka

V slávnostnej sieni inštitúcie v radoch obecenstva čakali aj známe osobnosti: podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Peter Prochácka, riaditeľka odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Katarína Čamborová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský, predsedníčka Koordinácie národnostných rád národnostných menšín (NRNM) v Srbsku Anna Tomanová-Makanová a ďalší.

Za zvuku fanfár napokon vpochodovali do siene aj členovia sedemčlennej poroty, ktorá na svojom septembrovom zasadnutí v obci Nána pri Štúrove rozhodla o menoslove tohtoročných vyznamenaných: za Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku (Rumunsko) Pavel Hlásnik a Bianka Unc, za Asociáciu slovenských pedagógov (Srbsko) Mária Andrášiková a Anna Medveďová, za Čabiansku organizáciu Slovákov Edita Pečeňová, za SZSZ Svetlana Zolňanová a za Občianske združenie Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová. Predseda Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ján Brna v stručnosti predstavil život a dielo Samuela Tešedíka, následne v rámci dôstojného programu spestrenom príhovormi, hudobnými vložkami, laudáciami a, samozrejme, gratuláciami odovzdali prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie Jánovi Kopčokovi zo Srbska, Judite Kaszalovej-Szabadovej z Maďarska a Anne Kapusniakovej z Rumunska. (O dojmoch učiteľky a predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Alkári sa dočítate TU.) Po prvýkrát udelila komisia aj pamätné listy Samuela Tešedíka, ktoré získali Martin Listmajer zo Srbska, Anna Karolína Dováľová z Rumunska a Andrej Kuric z Chorvátska.

Po slávnostnom akte sa účastníci presunuli do neďalekého penziónu a reštaurácie Aroma, kde pri švédskych stoloch a živej hudbe mohli pokračovať v osobných blahoželaniach a neviazanej konverzácii. Po konzultáciách autora týchto riadkov s personálom reštaurácie záujemcovia mohli dokonca sledovať aj kvalifikačný futbalový zápas medzi Slovenskom a Bieloruskom (bez zvuku) na televízore umiestnenom na stene nad hudobníkmi.

Učiteľský seminár

Hrdosť na pracovitú delegáciu z Maďarska, ktorá trávila sobotu na učiteľskom seminári v Srbsku, a sympatických ľudí, ktorých bez náznaku podozrenia pustili prísni strážcovia zákona cez hranice, vyjadrila cestou domov po seminári vedúca a organizátorka zájazdu Edita Pečeňová. Pedagógovia z Békešskej Čaby, Sarvaša, Slovenského Komlóša i Budapešti, ocenená učiteľka z Alkáru i čabiansky pedagóg vo funkcii predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik boli 10. októbra od rána v aule Základnej školy Jána Čajaka, aby si vypočuli a podaktorí aj odprezentovali odborné prednášky s cieľom spoznávať slovenské výchovno-vzdelávacie inštitúcie fungujúce na Dolnej zemi a jej okolí, získať informácie o ich radostiach a starostiach, dozvedieť sa o vyučovacích metódach v ostatných inštitúciách, odovzdávať a čerpať skúsenosti.

Na úvod však zazneli pozdravné príhovory vzácnych osobností, ktorí po odovzdávaní Ceny Samuela Tešedíka sa prišli pozrieť aj na učiteľský seminár. M. Lásik vo svojom príhovore spomínal na 90. roky, keď „sa otvoril svet“ a Slováci na Dolnej zemi prežívali eufóriu zo vzájomného spoznávania sa, ale nevyhol sa ani problematike výrazného poklesu škôl so slovenskou výučbou v Maďarsku za uplynulý rok a detí, ktoré sa na nej zúčastňujú. O problémoch ale aj pozitívach hovorili vo svojich príhovoroch i ďalší hostia a nevyhli sa im ani pedagógovia vo svojich prednáškach. Tú prvú predniesol Michal Babiak z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (pôvodom ale zo srbského Kulpína), v ktorej sa vzhľadom na prebiehajúci Rok Ľudovíta Štúra venoval životnému dielu, filozofii a odkazu tohto slovenského národného buditeľa. V ďalšom priebehu sme si mohli vypočuť prezentácie pedagógov z viacerých miest a obcí Srbska, Rumunska, ba aj z Chorvátska.

Situáciu v Maďarsku priblížili svojim kolegom tri prednášateľky. Ako prvá referovala riaditeľka Materskej školy, základnej školy, gymnázia a študentského domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti Júlia Szabová Marloková, ktorá hovorila o rôznorodosti metód pri rozvoji jazykových a komunikačných kompetencií. S radosťou zvestovala, že dnes už každý stupeň budapeštianskej inštitúcie disponuje interaktívnou tabuľou. Riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe E. Pečeňová vo svojej prednáške o inováciách v službách rozvoja pedagogickej kultúry učiteľského zboru hovorila o prijatí výzvy Pedagogického centra Segedínskej univerzity, aby sa v rámci partnerského konzorcia jej inštitúcia zapojila do realizácie rozsiahleho projektu EÚ – tzv. „sieť mentorov“ – a podujala sa tak zrealizovať ambiciózne úlohy, cieľom ktorých je obnova metodickej a obsahovej stránky vyučovania v dolnozemskom regióne. Nutnosť zmien prináša rýchlo sa meniaca doba, v ktorej sa mení aj úloha škôl – preto treba hľadať odpovede na otázku, ako sa dá tento rýchly vývoj postaviť do služieb škôl, resp. ako je možné minimalizovať ich škodlivé vedľajšie účinky. Na záver riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši Zuzana Nemčoková sa vo svojej prezentácii venovala možnostiam uplatnenia sa pomocou slovenského jazyka, ich prezentácii žiakom a ich rodičom tak, aby cítili motiváciu naučiť sa po slovensky.

Dojmy autora

Po učiteľskom seminári sme mali v pláne navštíviť miestnu Galériu Zuzky Medveďovej, pre časový sklz sme sa však napokon popoludní museli pohnúť naspäť, aby sa budapeštianska časť delegácie stihla vrátiť domov v ešte prijateľnom čase. Návšteva Báčskeho Petrovca bola pre mňa veľmi cenná skúsenosť. Hoci tú hŕstku miestnych obyvateľov, ktorých som stretol na ulici, v penzióne či v miestnom obchode nemožno považovať za reprezentatívnu vzorku, bolo veľavravné, že som nepočul srbské slovo – ktoré sa mi, mimochodom, mimoriadne páči. Tak stará tetka i predavačka v obchode, ako aj malé deti sa medzi sebou rozprávali po slovensky, dokonca aj veľký bilbord oproti penziónu bol v slovenčine. Mal som pocit, ako keby som bol na kúsku slovenskej pôdy a také niečo som mimo Slovenska doposiaľ nikde nezažil. Organizátorom zájazdu patrí veľká vďaka nielen za tento zážitok, ale aj za zabezpečenie bezplatného ubytovania, stravy i prepravy v záujme priblíženia udalosti našim čitateľom.

Zlatko Papuček

Foto: autor