Fašiangový ples pilíšskych Slovákov

O tradičný fašiangový ples pilíšskych Slovákov bol aj tohto roku obrovský záujem. Podľa niekoľkoročnej tradície pilíšske slovenské obce sa v organizovaní spoločnej zábavy striedajú. Tohto roku bol na rade Santov, ktorý si za miesto podujatia vybral Kultúrny dom Attilu Józsefa v Dorogu.

O rok bude hostiteľom fašiangovej veselice Slovákov z Pilíša, na ktorej sú, samozrejme, vítaní aj krajania z iných regiónov, Senváclav.

Podľa tradície Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov na organizovanie fašiangového bálu sa každý rok podujme iná členská obec. Tohto roku to bol Santov. Aktivisti miestnej slovenskej menšinovej samosprávy a kultúrnych telies si predvídavo vybrali za dejisko Kultúrny dom Attilu Józsefa v Dorogu. Každý rok je totiž o toto podujatie obrovský záujem, oprávnene sa dalo predpokladať, že zabávajúci sa pilíšski Slováci budú potrebovať väčší priestor, než môže poskytnúť Základná škola v Santove, ktorá slúži ako miestny spoločenský dom.

Kto sa teda 28. januára vybral zo slovenských obcí širšieho regiónu - z Čívu, Hute, Kestúca, Mlynkov, Moďoróšu, Pilíšskej Čaby, Santova, Senváclavu, Šarišápu, Tardošu, a, samozrejme, aj miestni Slováci - do dorockého kultúrneho domu, toho vítali pri vchode do veľkej sály domácim páleným, pagáčikmi, s krúžkom na kľúče s erbom Santova a na šaty mu Santovčania pripevnili vetvičku rozmarínu, „jak sa na veselí v Pilíši“ patrí.

Po pozdravných slovách členky santovskej slovenskej samosprávy Zuzany Lovászovej a spoločnom zaspievaní hymny pilíšskych Slovákov „Preleť sokol...“ sa slova ujal santovský starosta Jozef Szőnyi, ktorý sa poďakoval primátorovi Dorogu, parlamentnému poslancovi Dr. Jánosovi Tittmannovi, že ako Santovčan môže byť gazdom v Dorogu. - Dnes večer my, pilíšski Slováci, sme tu ako jedna veľká rodina, ktorá kedysi po zimných večeroch vysedávala okolo „šporhelta”. Zohrievať nás tu budú dnes naše piesne, tance a hudba v podaní santovskej dychovky. Aj keď sme dnes prišli „mulatuvat”, nezabudnime, prečo tu nemôže byť medzi nami náš priateľ, veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš, - povedal J. Szőnyi a vyzval prítomných, aby minútou ticha vzdali hold obetiam havárie slovenského lietadla v Zemplíne.

- Mohol by som sa ozvať aj ja v jazyku menšiny, ale nechcem provokovať prítomných svojou švábskou rečou, - povedal vtipne J. Tittmann v mene Doročanov a zdôraznil príkladné spolužitie rôznych národností v tomto regióne.

V mene Združenia pilíšskych Slovákov na dôležitosť tohtoročných volieb upozornila jeho podpredsedníčka, starostka Čívu Mária Nagyová, po ktorej predseda združenia, starosta Mlynkov Jozef Havelka oficiálne otvoril bál a poprial prítomným príjemnú zábavu.

V otváracom kultúrnom programe po vystúpení známej spoločnej formácie troch slovenských speváckych zborov (Čív, Mlynky a Santov) si prítomní mohli pozrieť slovenské tance z Békešu a zo Zemplína v podaní santovského súboru Pántlika, ktoré s ním nacvičila jeho vedúca Irena Kotroczóová. Po hudobnej vložke, slovenských melódiách skupiny Kóborzengő, ktorú vedie Klára Erdélyiová, javisko patrilo santovskému páviemu krúžku (vedúca Mária Nagy-Győriová). Na záver prítomných naladilo spoločné vystúpenie dvoch generácií zo Santova (páví krúžok a súbor Pántlika) so santovskou choreografiou.

Po kultúrnom programe obsadili tanečný parket zabávajúci sa pilíšski Slováci, ktorí od prvej chvíle neúnavne tancovali až do rána bíleho. Niet sa čomu čudovať, veď o hudbu sa postarala dychovka Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho, ktorá má vo svojom repertoári slovenské pilíšske piesne, známe v každej obci a ktorá okrem krátkych prestávok (aj muzikanti si musia občas oddýchnuť) ustavične vyhrávala šlágre pilíšskych Slovákov. Okrem strednej a staršej generácie sa plesu v hojnom počte zúčastnili aj mladí, niektorí si pri tejto príležitosti obliekli ľudové kroje a spolu so svojimi rodičmi a starými rodičmi spievali slovenské ľudové piesne. Chýr o bále sa dostal aj za „hranice“ Pilíša, stretli sme tu napríklad santovského rodáka Michala Jánskeho, ktorý už desaťročia žije v Belgicku, ale pravidelne navštevuje pilíšske slovenské bály. Erika Fehérová, pôvodom zo Slovenského Komlóša, bola v spoločnosti svojej priateľky z Čívu tiež nie prvýkrát účastníčkou pilíšskeho slovenského plesu.

Tanec bol prerušený iba raz, aj to z dôvodu nemenej zábavného. O polnoci sa konalo losovanie tomboly. Darčeky venovali jednotlivé obce, resp. firmy z týchto obcí. Cena Združenia pilíšskych Slovákov sa tohto roku dostala do Kestúca. Kestúčania poskytli širák k vyžrebovaniu budúcoročného usporiadateľa fašiangového bálu, o ktoré požiadali riaditeľku Slovenského osvetového centra Katarínu Királyovú (rodáčku z Mlynkov). Hostiteľom spoločnej zábavy pilíšskych Slovákov v roku 2007 bude Senváclav.

Januárová veselica trvala teda do skorých ranných hodín. Slováci spod Pilíša sa lúčili s tým, že o rok sa opäť uvidia (samozrejme, medzitým sa zídu aj na iných akciách) na fašiangovom bále na druhej strane Pilíša.

(la-)