Štefan Dováľ roku 1974 absolvoval štúdium slovenčiny a rumunčiny na univerzite v Bukurešti, potom pôsobil ako profesor slovenčiny na Gymnáziu v Starej Hute (Huta Voivozi), neskôr pracoval v Dome pionierov v Nadlaku a na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku.

V roku 1990 bol zakladajúcim členom Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku a zakladajúcim redaktorom, neskôr šéfredaktorom časopisu Naše snahy. V roku 1994 bol zakladajúcim členom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Kraska.

V roku 2008 sa stal predsedom Literárneho spolku Ondreja Štefanka. Bol členom Zväzu rumunských spisovateľov.

Je autorom viacerých kníh krátkych próz a románov.

V krátkych poviedkach, ktoré publikoval v jednotlivých ročníkoch zborníka Variácie, sa zväčša pohyboval v dimenziách aktuálneho časopriestoru. Je autorom zbierky troch poviedok Návraty (1984), poviedok Šťastie (1995), románovej novely Šedé dni (1997), novely Žofine trápenie (1998), románov Zima v záhradách ruží (1999) a Spontánne stretnutia (2001).