Je povznášajúce, keď ľudia, ktorí opustili svoje rodisko, pamätajú naň ešte aj po 65 rokoch vrúcne a dôstojne.

Stavajú rôzne pamätníky, ktoré odrážajú stále žijúce city a túžby, aj nostalgiu po niekdajšom domove.

Takýmto pamätníkom je aj pekná kniha, ktorá vyšla v tomto roku od autorov Jána Jančovica, Márie Urbanovej a kolektívu pod názvom Putovanie a život Alberťanov.

Z obce Čanádalbert sa roku 1947 presídlilo v rámci presídľovacej akcie na Slovensko do Diakoviec a Tešedíkova (Pered) vyše 80% miestnych Slovákov. Vtedy mal Albert 1550 obyvateľov. Dnes tu živorí len 490 občanov, z toho iba 4-5 slovenských rodín, každý tretí dom je neobývaný. V spomínanej knihe je vykreslený obraz čulej a radostnej dediny s pestrou slovenskou ľudovou kultúrou na vysokej úrovni. Túto ľudovú vzdelanosť si, pravda, zachovali aj v novom domove, kde pestovali aj svoje staré tradície.

To všetko vyjde najavo aj v tejto zaujímavej publikácii, ktorá má veľmi pekný formát a zovňajšok, preto si ju čitateľ rád vezme do rúk. Kniha má tri veľké a dve menšie časti. Do prvej redaktori vybrali dôležité vedecké práce, ktoré sa objektívne venujú minulosti obce Čanádalbert (založenie lokality, prví obyvatelia a ich zvyky). Prvých štyridsať rokov opisuje v monografii Dejepis osady Čanád-Alberti a opis nýnejšich jeji pomerů tunajší evanjelický farár Martin Czinkotszky, ktorý bol v tých časoch predsedom Historickej vedeckej spoločnosti v Čanádskej stolici. V publikácii prevzali väčšiu časť štúdie Ondreja Krupu (autora tejto recenzie) Svedectvo evanjelických cirkevných matrík o prvých usadlíkoch Čanádalberta (1844-1970). Taktiež citujú štúdiu Jána Janecsku (bývalý riaditeľ gymnázia v Gyule) Slovenské ľudové zvyky v Čanádalberte. Ján Jančovic zasa zhrnul typické „odchody a návraty Slovákov na Dolnú zem”.

Druhá časť publikácie obsahuje najvzrušujúcejšie príspevky: spomienky ešte živých navrátilcov na každodenný život v niekdajšom Alberte, na priebeh presťahovania a na ich problémy v prvých rokoch. Sú medzi nimi seriózne, humorné, smutné, historicky overené spomienky.

Tretia časť uvádza fakty zo spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a náboženského života v Diakovciach v uplynulých šesťdesiatych rokoch. Táto lokalita má z maďarského pohľadu historický význam, pretože v kostole našli prvý súvislý maďarský jazykový text Halotti beszéd.

Z menších častí musíme osobitne vyhodnotiť dokumenty, napr. zoznam presťahovalcov, mapu a zoznam albertských sálašov (na malom katastri ich bolo 84). Treba spomenúť aj dobre zredigované historické rodinné fotografie, ale aj snímky z dnešného života v obci.

Publikácia je cenná hlavne preto, lebo spája búrlivú, zato peknú minulosť so súčasnosťou. Je krásny darček pre každého, kto prežil túto dlhú dobu a poslúži aj ako ponaučenie potomkom.

Ondrej Krupa