Bratislava ● Prezentácia dolnozemskej poézie

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prezentoval v Bratislave antológiu poézie dolnozemských Slovákov s názvom Nikam a späť.

Výber z bohatej tvorby slovenských dolnozemských básnikov zostavili Ladislav Čáni, Adam Svetlík a Ondrej Štefanko. Antológiu vydal (medzičasom už zaniknutý) Dom zahraničných Slovákov s minuloročným vročením. Podujatia, ktoré sa konalo 11. mája, sa zúčastnili o. i. predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, predseda Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov mimo územia Slovenska Jozef M. Rydlo, predseda Slovenského centra PEN Anton Hykisch, ako aj viacerí spoluautori prezentovanej antológie. Večierok moderovala Ľubica Bartalská, a znalec dolnozemskej literatúry Peter Andruška, ktorý na podobných akciách nemôže chýbať upozornil na to, že „dolnozemská poézia je zaujímavá, svojrázna a dokresľuje celkový obraz slovenskej literatúry. I malé diaspóry dokážu vytvárať hodnoty pre očistu slova, potrebujeme ich tvorbu, lebo nám upresňuje svet, obraz sveta okolo nás. Prezentovaná antológia je iná ako doterajšie aj vďaka tomu, že je integrujúca, dolnozemská, že je oslavou možností slovenského slova.“ Podľa P. Andrušku aj samotný titul knihy Nikam a späť vyjadruje prelínanie a uvedomovanie si toho, že slovenskí autori na Dolnej zemi, prinášajúci spoločné posolstvo spojené slovenským slovom, majú vlastne dva domovy. Alebo nie je ani jeden až taký blízky, ani jeden nie je domovom? Ako to neskôr O. Štefanko povedal, ten domov - kultúrny, jazykový - má každý v sebe.

„Prvotný úmysel pri zostavovaní knihy bola generačná reflexia poézie,“ povedal zostavovateľ a spoluautor L. Čáni. Avšak ešte potrebnejšie bolo prezentovať dolnozemskú poéziu ako predstaviteľku jedného kultúrneho prostredia. Spoločné dejiny diaspór sa v roku 1918 začali rozchádzať. Spoločný prvok - fenomén panónskeho archetypu - sa prispôsoboval novovzniknutej situácii. Kultúrne prostredie Slovákov v Rumunsku, Vojvodine či v Maďarsku sa začalo typizovať a tým aj odlišovať.

„Táto antológia chcela dokázať, že literatúra je hodnotná len vtedy, ak je kvalitná. Sila výpovede dolnozemskej literatúry nie je v kvílení a nariekaní nad osudom, ale v jeho zdieľaní s našimi predkami. Chce byť svojským koloritom, ktorým spestríme slovenskú literatúru,“ povedal na záver O. Štefanko.

V antológii poézie dolnozemských Slovákov Nikam a späť sú zastúpení aj štyria básnici z Maďarska: Juraj Dolnozemský, Imrich Fuhl, Alexander Kormoš a Gregor Papuček. Výber z ich tvorby bol vykonaný veľmi citlivo a príznačne charakterizuje autorov ako aj ciele zostavovateľov.

(MaFa)