Antológia poézie dolnozemských Slovákov

V druhej polovici 20. storočia sa literatúra stala jedným z najreprezentatívnejších segmentov kultúry dolnozemských Slovákov, istou výkladovou skriňou ich tvorivej potencie. Kultúra Slovákov vo Vojvodine (Srbsko), v Rumunsku a Maďarsku je na Slovensku relatívne málo známa, je to kultúra, ktorú znova a znova objavujeme, občas znevažujeme, často ignorujeme, niekedy i nekriticky vyzdvihujeme.

Nikam a späť

Je to kultúra rýdzo slovenská, zároveň však i trochu iná, tak trochu invariant slovenskej kultúry, trochu invariant kultúry domovskej krajiny, proste kultúra enklávna, so všetkým dobrým a zlým, čo toto postavenie so sebou prináša. V tomto texte sa nemienime zaoberať teoretickými úvahami o viackontextovosti literatúry slovenských menšín na Dolnej zemi a potenciálnych výhodách a nevýhodách vyplývajúcich z tohto postavenia. Takéto úvahy spravidla zostávajú iba hypotetickými konštrukciami, ktoré svoju pravdivosť, resp. nepravdivosť, potvrdzujú len a len v literárnom talente jednotlivých autorov, v ich schopnosti využiť a esteticky zužitkovať to svoje špecifické postavenie a vyjadriť ho v konkrétnom umeleckom prejave, v našom prípade formou básne. Spoločná genéza týchto komunít, ale aj ich dlhoročná existencia v rozličných majoritných kultúrach zapríčinili, že dnes môžeme identifikovať niektoré spoločné črty týchto literatúr, zároveň aj ich individuálne špecifiká.

Snáď najsilnejšou literárnou tradíciou sa môžu pochváliť Slováci vo Vojvodine. Už v 19. storočí tu pôsobili Pavel Jozef Šafárik, Michal Godra, Jozef Podhradský, ale aj viacerí iní príležitostní básnici. Avšak základ súčasnej poézie vojvodinských Slovákov bol vytvorený v období medzi dvoma svetovými vojnami, a to vstupom na scénu dvoch autorov modernistického zamerania - Juraja Mučajiho a Paľa Bohuša. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa k slovu hlásia ďalší výrazní autori, ktorých práce už jednoznačne korešpondovali so súdobými literárnymi smerovaniami. V tomto období sa formujú najvýraznejšie básnické osobnosti vojvodinských Slovákov, ako sú napr. Ján Labáth, Michal Babinka, Viera Benková, Víťazoslav Hronec. Nasledovala takzvaná Generácia vo vlastnom tieni, ktorú tvorili Miroslav Demák, Zlatko Benka, Michal Ďuga, Miroslav Dudok. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa postupne formuje zatiaľ najmladšia generácia básnikov, ktorú literárny kritik Adam Svetlík pomenoval Generácia X a ktorú reprezentujú Martin Prebudila, Ján Salčák, Ladislav Čáni, Katarína Hricová a Ľubomír Častven. Básnickú scénu vojvodinských Slovákov dotvárajú aj autori menej tradičnej poézie, akými sú napr. výtvarník Jozef Klátik, ktorý sa zameriava na skúmanie vizuálnych vyjadrovacích možnosti poézie, či multimediálny umelec Jaroslav Supek, ktorý poéziu vníma, ako súčasť vlastného konceptu prehodnocovania umeleckých vyjadrovacích foriem.

Posledné desaťročia minulého storočia sú hviezdnym obdobím poézie vojvodinských Slovákov. Autori sa zbavujú ideologického balastu a snažia sa v kontexte aktuálnych trendov vo väčšinovej srbskej poézii, ale i svetových dianí, vyprofilovať vlastné individuálne poetiky. Možnosť, byť iný, než autori zápasiaci s tlakmi ideologického vnímania estetiky na Slovensku, najlepšie využili Michal Babinka, Paľo Bohuš, Viera Benková, Víťazoslav Hronec, Zlatko Benka či Miroslav Dudok, ktorí spomenutú inakosť dokázali obohatiť aj o svoj individuálny talent.

Michal Babinka vo svojej poézii prameniacej z postsurrealistických tradícií, vlastnej výrazovej kompetencie a senzibility prameniacej z hlbokej stotožnenosti s prostredím rodiska vytvoril poetický opus jedinečný nielen v kontexte Dolnej zeme, ale zaujímavý aj v kontexte celoslovenskej básnickej produkcie. Paľo Bohuš, bard dolnozemskej poézie, vytvoril základný vzorec panónskej poézie, ktorú literárny kritik Michal Harpáň pomenoval panónsky archetyp. Bohušova lyrika má korene hlboko zapustené v životodarnej báčskej rovine, ku ktorej si dolnozemskí Slováci vytvorili priam kultový vzťah. Bohušova lokálna determinovanosť spojená s rúfusovským humanizmom vyústila paradoxne do silnej univerzálnej básnickej výpovedi o neľahkej púti človeka životom. Viera Benková, ktorá literárnu verejnosť zaujala už senzualitou svojej prvej zbierky, neskoršou tvorbou stále viac navrstvovala básnickú výpovede mapujúcu realitu dolnozemského žitia. Víťazoslav Hronec a jeho poézia predstavujú jeden zo základných pilierov, na ktorom a okolo ktorého sa rozvíja súčasná poézia vojvodinských básnikov. Mimoriadny znalec slovenskej, srbskej a svetovej poézie a literatúry urobil snáď najradikálnejší odklon od enklávneho chápania poézie. Nepopierajúc hodnotu niektorých svojich predchodcov dokázal sublimovať nielen ich skúsenosti, či skúsenosti konkretistických básnikov zo Slovenska a veľkých srbských básnikov 20. storočia, ale tvorivo prehodnocovať a osvojovať si aj prínosy obdobia dekonštruktivizmu a postmoderny. Zatiaľ čo sa Bohuš snažil lokálne pretransformovať na univerzálne, Hronec akoby zvolil opačný postup a univerzálne implantuje do kontextu konkrétnej básnickej tradície. Básnici Generácie vo vlastnom tieni priniesli ďalší odklon od tradičného chápania dolnozemskej poézie. Ich poézia opúšťa tradičný rurálny svet dolnozemskej dediny a nadobúda urbánnejší charakter. Snáď najreprezentatívnejším predstaviteľom týchto tendencií je Miroslav Dudok. Treba spomenúť i autorov menej tradičnej poézie, akými sú napr. výtvarník Jozef Klátik, ktorý sa zameriava na skúmanie vizuálnych vyjadrovacích možnosti poézie, či multimediálny umelec Jaroslav Supek, ktorý poéziu vníma, ako súčasť vlastného konceptu prehodnocovania umeleckých vyjadrovacích foriem. Na prelome storočí sa vykryštalizovala zatiaľ najmladšia skupina autorov (dnes vlastne už stredná generácia), tzv. Generácia X, ktorú v jej východiskových pozíciách spája precitnutie z akýchkoľvek utopistických ideológií, a z toho prameniaci radikálny deziluzionizmus a uvedomovanie si vlastných existenčných limitov.

Prvé básnické pokusy Slovákov v Rumunsku možno datovať do druhej polovice 19. storočia a spájajú sa s menom Karola Hrdličku. I keď pôvodné literárne práce slovenských autorov v Nadlaku vychádzali aj v medzivojnovom období, treba povedať, že o slovenskej literatúre v Rumunsku môžeme hovoriť až v posledných troch desaťročiach minulého storočia, kedy do literatúry vstúpila generácia zoskupená v Literárnom spolku Ivana Kraska, ktorú tvorili Ondrej Štefanko, Ivan Miroslav Ambruš a Pavol Bujtár. Činnosť spolku pod vedením Ondreja Štefanka nadobudla také rozmery, či už máme na zreteli jeho edičnú činnosť, alebo estetickú úroveň básnickej produkcie jej popredných členov, že sa veľmi rýchlo začalo hovoriť o nadlackom fenoméne. Dielo Ondreja Štefanka a Ivana Miroslava Ambruša prekročilo úzky rámec slovenskej menšiny v Rumunsku a významne rezonuje aj v rumunskom literárnom povedomí.

Štefanko, pevne zakorenený v banátskej rovine, pretavuje tzv. ikonografiu panónskeho archetypu, typickú pre viacerých dolnozemských autorov, a jednoduché reálie každodenného života na mýtický rituál s ontologickým a noetickým podtextom. Štefankov básnický druh a súputník Ivan Miroslav Ambruš je v procese estetického uchopenia života o niečo lyrickejší. Svojou bohatou a kultivovanou vyjadrovacou schopnosťou, skúmajúc podoby krásy, lásky, rodinného života, vzťah dolnozemského človeka k zemi a jazyku hlboko začiera do prapodstaty duchovného bytia dolnozemskej society. V posledných desaťročiach sa do dejín poézie nadlackých Slovákov výrazne zapísali aj Dagmar Mária Anoca, Adam Suchanský, Jaromír Novák, či predstaviteľka najmladšej generácie Anna Karolína Dováľová.

Kedysi početná komunita Slovákov v Maďarsku bola v minulom storočí najviac postihnutá asimilačnými tlakmi. Prejavilo sa to aj na kvantitatívnej, ale aj na kvalitatívnej úrovni ich literárnej produkcie. Po roku 1918 literárnu kontinuitu udržiavali predovšetkým ľudoví autori (napr. J. Gerči, bratia Korbeľovci, Š. Hudák). Na vážnejšie literárne pokusy bolo potrebné počkať zopár desaťročí. Roku 1955 vyšiel prvý zborník literatúry Slovákov v Maďarsku Hrušky mamovky Špiakovej a v sedemdesiatych rokoch sa začala profilovať skupina autorov zoskupených okolo redakcie týždenníka Ľudové noviny, ktorá sa predstavila antológiou Výhonky (1978). K vyvrcholeniu literárnych snažení Slovákov v Maďarsku dochádza v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa vyprofilovali aj jednotlivé básnické osobnosti - Juraj Antal Dolnozemský, Gregor Papuček, Mária Fazekašová, Imrich Fuhl, Alexander Kormoš, Gabriel Hattinger. Pre viacerých slovenských autorov v Maďarsku je príznačný istý príklon k vnímaniu poézie ako nástroja na pestovanie národného povedomia, čím sa uprednostňuje agitačná stránka tvorby pred jej estetickou podstatou. Takéto vnímanie poézie, hoci legitímne, bez adekvátneho poetického umeleckého stvárnenia má však spravidla neproduktívny výsledok - znižuje záujem o samotný umelecký text. Zatiaľ čo u starších autorov, akým je napr. Gregor Papuček, je tento „angažovaný“ prvok poézie prítomný najexplicitnejšie, u mladších autorov je už prítomná výraznejšia snaha pretransformovať ho do literárne modernejšej formy, napr. poézia Imricha Fuhla. V kontexte poézie Slovákov v Maďarsku nemožno nespomenúť osobnosť Juraja Dolnozemského - básnika samouka, ľudového tvorcu, ktorý svojím umeleckým talentom dokáže premeniť svoje občas zjednodušené a proklamatívne verše na esteticky pútavé a vzrušujúce svedectvo o živote na Dolnej zemi.

Tento výber nie je prvým pokusom o prezentáciu poézie autorov z Dolnej zeme. Na Slovensku už vyšli viaceré zbierky básní jednotlivých autorov, ba i niektoré výbery. Tentoraz nám ale išlo o niečo iné. Snažili sme sa prezentovať kultúrny priestor slovenskej Dolnej zeme ako celok a popri tom aj zmapovať súčasný stav tejto poézie, jej dosah a smerovania. Chceli by sme aspoň trochu prispieť k hľadaniu miesta pre túto poéziu v kontexte celoslovenskej básnickej tradície. Proste ponúkame vám básne bez nároku na zľavu.

Ladislav Čáni (SZ)

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3176

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3166

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2404

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2030

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=864

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=797

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=406

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=62