Pred 30 rokmi zomrel Laco Novomeský

Keď som sa pred dvoma rokmi mimovoľne rozhodol, že k storočnici básnika, novinára a politika Laca Novomeského niečo napíšem, zacítil som dušu maturanta. Ba ozvali sa i roky symbolizujúce - cez pamätný stôl prikrytý zeleným súknom - čas dospelosti i dozrievanie spravodlivosti.

Práve v tých dňoch slovenský národ a vlastne celá česká a slovenská kultúra vzdali oprávnený hold „vernému človeku dvadsiateho storočia“ v podobe ľudskej i tvorivej rehabilitácie. Po temnom čase, keď Laca Novomeského vyvrhovali z dejín slobodného života, kultúry a literatúry, vrátil sa so svojim prostým: Dobrý deň vám!

Vtedy som si

ako študent kúpil jeho knižku veršov „Stamodiaľ a iné“, prvú, ktorá vyšla po rokoch zákazu. Potom ďalšie nové vydania, nové básne, články, ako sa postupne objavovali. Potom niekoľko vzácnych stretnutí v Bratislave, ja ako študent umenia, on prihrbený múdrosťou, ale i väzením... Osobnosť Slovenska s nalomeným zdravím prechádzala ulicou ako mojím srdcom. No a potom prišiel aj ten posledný deň, keď ma služobné povinnosti „pritiahli“ k Dunaju. Ani som netušil, že tam, pri Redute, sa ocitnem v sprievode za Novomeského rakvou... Umrel pred 30 rokmi - 27. septembra 1976.

Pred 2 rokmi, koncom decembra, sme si pripomenuli sté výročie jeho narodenia (toto výročie je zapísané aj v kultúrnom kalendári UNESCO). A tak myslievam naň, trochu však inak ako na maturitnú otázku. Potešil ma tiež fakt, že v mojom rodnom meste, v parčíku pod Národným domom, ktorý pamätá prvé lásky i literárne fantazírovanie na lavičke, odhalili 10. septembra 2004, v rámci Roka Ladislava Novomeského, jeho bustu. S Banskou Bystricou je Novomeský spojený nielen prostredníctvom účasti na Povstaní, keď bol podpredsedom Slovenskej národnej rady, ale aj v nasledujúcom roku, pretože vtedy, ako povereník školstva a osvety, zvolal do mesta pod Urpínom významné programové stretnutie slovenských umelcov a vedcov. Jeho busta, na čestnom mieste mesta, je aj určitou satisfakciou, keďže Novomeského ulica na sídlisku v Sýsovej od roku 1990 nesie iné pomenovanie.

Národnou ulicou, našťastie, chodím takmer každodenne. Myslievam naň teraz intenzívnejšie, veď ma k tomu inšpiruje aj dielo akademického sochára Fraňa Štefunka. A opakujem si opakované: Básnik? Politik? Novinár? Čo viac? Čo častejšie? Kedy básnik, kedy politik, kedy novinár? Vždy človek!

Z Budapešti do sveta politiky i literatúry

V dňoch najkrajších sviatkov

roka sa narodil, ich čaro i pravdu nosil v sebe. Svetlo sveta Ladislav Novomeský uzrel 27. decembra 1904 v Budapešti.

„... Lež toľko viem, že v roku tom / oblohu sotva kryla / jasavá hviezda z Betlehema / len jedna žena / v bolesti chlapca porodila...“ (Zo zbierky „Nedeľa“)

Takto 23-ročný vstúpil do literatúry v znamení proletárskej poézie. Jeho básnické zbierky sa postupne všetky stávajú životopisom slova a činu v dobe, zo suroviny každodenných vecí doluje jeho tvorba kov poézie, ktorý žiari, nadchýna, dojíma. Kritik o takejto osobnosti hovorí, že vie „prisvojovať si svet v jeho dynamickom vývoji, v jeho tragických rozporoch zázračnej krásy“ (D. Okáli).

„... Niečo som hľadal, / niečo som nenašiel, niečo som stratil, / niečo som nedostal a niečo nezaplatil...“ (Zo zbierky Nedeľa)

Mal rád „veci a vecičky“

Čo všetko sa dá pri takejto príležitosti povedať a pospomínať! Knihy básní - „Nedeľa“, „Romboid“, „Otvorené okná“, „Svätý za dedinou“, „Pašovanou ceruzkou“, „Vila Tereza“, „Do mesta 30 minút“, „Stamodtiaľ“ a iné“... Novinárska tvorba, redigovanie v DAV-e, Pravde, Rudom práve. Práca politická, riadiaca, ilegalita, Slovenské národné povstanie, účasť na stavbe nových dní po vojne... Ako múdro a prezieravo píše 15. júna 1945 v Novom slove:

- ... V osnove nášho národného života máme mieru, ktorou možno rozlíšiť činy dobré od zlých, heroizmus od lumpáctva, statočnosť od oportunizmu, pevnosť od slabosti, rozhodnosť od zaváhania. Túto mieru určili pre celý slovenský národ všetci tí známi a neznámi chlapi, ktorí bežali do pohronských hôr, len čo sa dozvedeli o povstaní a vytrvali s vojskom i s partizánmi do radostnej hodiny oslobodenia alebo padli. Tieto činy nesmú sa stať legendami pre čítanky, musia byť chrbtovou kosťou nášho národa...

Básnik, politik a novinár Ladislav Novomeský mal rád „veci a vecičky“. V jeho osobe sa tiež vzácne stretla schopnosť spojenia hlbokej myšlienky človeka sociálneho cítenia s veľkým umením tvorcu - poeta. Ak bol vidomý ako básnik, bol vedomý ako občan...

Pavol M. Kubiš