Slovenská bohoslužba v Mlynkoch na maďarský spôsob

„Az Úr legyen veletek...“ ● „Milí naši poslucháči! Čoskoro si budete môcť vypočuť národnostnú svätú omšu v slovenskom jazyku z rímskokatolíckeho kostola v Pilisszentkereszte. (...) Homíliu otec Kálmán Ackermann povie po maďarsky.“

Rozniesli sa správy, že 21. augusta Maďarský katolícky rozhlas so sídlom v Jágri bude vysielať slovenskú bohoslužbu z Mlynkov. Bola to pre mňa, mlynského rodáka, radostná zvesť. Veď odkedy sú v Mlynkoch len maďarskí kňazi (1938), slovenských bohoslužieb je tu menej ako v horách šafranu. Stali sa vzácnou zriedkavosťou. Aj čo bolo, bolo len takzvané, také zmiešané. Naši sa modlili a spievali trošku aj po slovensky, viacej po maďarsky, ale farár, slovenčiny neznalý, ten iba po maďarsky. A tomu sa hovorilo slovenská bohoslužba. Nuž ale, čo sa dá robiť. Odzrkadľuje to mieru starostlivosti maďarskej katolíckej cirkvi o svojich slovenských veriacich. Starajú sa o nich, aby svoju slovenskú reč čím skôr zabudli. Jeden ich farár, dnes už nebohý Lőrinc Lugosi (1962-1977), aby v kostole nebili do očí slovenské písmená, dal odpratať zo steny obrazy slovenskej kalvárie ako staré, nemoderné, a dal urobiť nové obrazy, menšie a modernejšie - bez slovenského textu. Potom gazdom nášho kostola a starostlivým otcom našich slovenských veriacich sa stal pán farár Kálmán Ackermann. Slúži v Mlynkoch už takmer 28 rokov, rečou svojich veriacich až podnes nepoškvrnený. Zato už celú dedinu, aj tých najstarších, naučil pekne po maďarsky spoluúčinkovať s ním pri bohoslužbe. Pozrime sa teda na tú avizovanú bohoslužbu.

Malé rádio už pred siedmou ráno som si nastavil na maďarské katolícke vysielanie a čakal som. Skutočne, o siedmej sa ozvala hlásateľka: „Milí naši poslucháči! Čoskoro si budete môcť vypočuť národnostnú svätú omšu v slovenskom jazyku z rímskokatolíckeho kostola v Pilisszentkereszte.” A ešte dodala: „Homíliu otec Kálmán Ackermann povie po maďarsky.“ Bol som hneď ako obarený. Je to vôbec možné?

Omšu začal hosťujúci farár zo Slovenska Zoltán Szalay: „V mene Otca i Syna i Ducha svätého.“ Veriaci zborovo odvetili: „Amen,“ a začala sa bohoslužba. Celkom som sa vžil do prebiehajúceho obradu. Pán farár s veriacimi spievali, modlili sa, čítali z knihy proroka Izaiáša, a zo svätého Evanjelia podľa Matúša... A odrazu len: „Az Úr legyen veletek.“ Kázať začal dekan K. Ackermann - po maďarsky. Poznám ho. Kázať vie znamenite. Aj tentoraz zapôsobil na svojich veriacich. Je ozajstným majstrom rétoriky. Síce to dvakrát zdôraznené „csupán csak“ je prehrešok proti maďarčine, ale to je maličkosť oproti naozaj skvelému prednesu kázne. Len sa mi nechce veriť, že sa taká omša môže nazývať slovenskou, v ktorej celá dlhá kázeň odznie v maďarčine. Hlásateľka Maďarského katolíckeho rozhlasu totiž ukončila vysielanie slovami: „Milí naši poslucháči! Počuli ste národnostnú svätú omšu v slovenskom jazyku z rímskokatolíckeho kostola v Pilisszentkereszte.“ Ako asi prebiehajú potom tie „slovenské“ bohoslužby, ktoré nie sú takto cez rozhlas prezentované širokému svetu? Po kázni omša pokračovala v slovenskej reči a slovami „Iďte v mene Božom!“ sa ukončila.

Tak to teda bolo. A nie je to dobrý vzor na správne zabezpečenie základných potrieb národnostných veriacich.

Gregor Papuček