Spanilá jazda slovenských teológov na Dolnej zemi

Do slovenských cirkevných zborov v Maďarsku zavítala skupina mladých teológov z Bratislavy. Všetci študujú na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského a do Maďarska pricestovali na tzv. spanilú jazdu.

Vedúceho Slovenského evanjelizačného centra v Budapešti Atilu Spišáka, ktorý ako hostiteľ sprevádzal študentov, sme oslovili v Békešskej Čabe:

- Na ceste sme od 20. októbra. Najskôr sme sa zastavili v Dunaeďháze, potom v Malom Kereši. Na druhý deň sme boli v Sarvaši a v Čabačude, v piatok sme navštívili Slovenský Komlóš a Pitvaroš. V sobotu sme zavítali do Kondorošu a Békešskej Čaby a v nedeľu vyhľadáme budapeštiansky slovenský evanjelický cirkevný zbor a veriacich v Černi. Mladí prišli z cirkevného zboru vo Vrbovciach. Kontakty sme nadviazali počas môjho študijného pobytu v hlavnom meste Slovenska. Odvtedy máme veľmi dobrú spoluprácu, viackrát boli u nás v Budapešti, kde aj slúžili.

- Ako vás prijali v jednotlivých cirkevných zboroch?

- Veľmi dobre, v Malom Kereši napríklad prišlo na stretnutie s nami 40-50 veriacich. V Pitvaroši a Slovenskom Komlóši sa nám tiež tešili a skoro do polnoci sa s nami rozprávali. Boli zaujímavé chvíle, napríklad v Slovenskom Komlóši sme boli hore vo veži, našli sme tam izbičku, kde býval pán zvonár. Tam sme počkali, kým nezvonili, potom sme dva dni ledva počuli! Do kostola ale prišlo iba 25-30 veriacich, museli sme hľadať očami, kde niekto sedí. Ale dobre vieme, aká je situácia Slovače v Maďarsku vo všeobecnosti, takže teológom som vopred vysvetlil, že tu asi nenájdu plné kostoly ako napr. na Východnom Slovensku.

- Pomaly sa už blíži koniec cirkevného roka. Ako by ste hodnotili uplynulé obdobie? Ako sa rozbehla vaša práca, slovenská služba v jednotlivých regiónoch?

- V Békešskej Čabe a na okolí veľmi dobre, tunajší farári boli na viacerých miestach a ja som bol tiež okrem Peštianskej župy niekoľkokrát v Novohrade a Černi. Ale smutne som konštatoval, že sú miesta, kde sme sa dohodli, že tam raz mesačne budeme mať slovenské bohoslužby. Pri jednej príležitosti mi povedali: "Ďakujeme, pán farár, ale príďte až o dva mesiace.” V Budapešti je situácia tiež veľmi tragická, vlaňajšej nadšenosti už dávno niet. V lete odcestovali ľudia na dovolenky a potom sa k nám už nevrátili. 90 veriacich podpísalo toho času list, aby biskup umožnil slovenské bohoslužby, aby cirkevný zbor mohol fungovať, ale do zboru nikto nechce pravidelne chodiť. Teraz, keď sú podmienky a všetko funguje, aj infraštruktúru sme vyriešili, nenavštevujú cirkevný zbor. Neviem, čo si o tom myslia budapeštianski Slováci, evanjelici. Neviem, ako ukončíme tento cirkevný rok, totiž koncom novembra budeme hodnotiť našu činnosť. Momentálne neviem ani to, či v lete 2005 zatvoríme dvere a služba zanikne, lebo na služby Božie chodia dvaja-traja veriaci a to nemôžeme pokladať za cirkevný zbor. Ja nepovažujem za dobré, aby sme platili autobusy a vozili sem veriacich z vidieka, totiž potom to nie je živé kresťanské zhromaždenie. Aj touto cesto vyzývam členov cirkevného zboru, aby sa prihlásili a každú nedeľu chodili na bohoslužby, aby tento zbor nebol len formálny! Musíme byť úprimní, keď nebude fungovať, budeme nútení ho zatvoriť, lebo formalita nie je podľa evanjelia. V adventnom období - podobne ako vlani – plánujeme s deťmi robiť adventne vence, pred Vianocami usporiadame večierky a posedenia, každý pondelok prídu farári zo Slovenska na evanjelizácie a záujemcov čakajú aj koncerty - už na opravenom organe. Srdečne čakáme každého!

Študent Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave Pavol Bargár pochádza z Turčianskych Teplíc a študuje v piatom ročníku:

- Spanilá jazda je vlastne pojem z histórie, keď bratrícke hnutie českej reformácie robievalo v 15. - 16. storočí výjazdy na Slovensko. Avšak tie ich spanilé jazdy boli zničujúce, vyplienili mestá, boli vlastne ako zbojníci. Naše spanilé jazdy prevzali od nich len názov, spoločne chodíme po cirkevných zboroch po Slovensku a teraz aj po Maďarsku. Snažíme sa evanjelizovať ľudí, odbavujeme služby Božie, besiedky, detské biblické hodiny, trávime nejaký čas s ľuďmi v rodinách a tak ich povzbudzujeme k viere.

- Aké skúsenosti si mal z návštev?

- Väčšinou príjemné. Bolo výborné, ako nás prijali ľudia a vidieť, že aj tu žijú Slováci. Na druhej strane zase bolo veľmi smutné vidieť veľký kostol, ktorý zíva prázdnotou. Ale ja si myslím, že nádej tu je, kým deti a vnúčatá veriacich chodia do slovenských škôl, snáď ostanú pri slovenskosti i pri evanjelickej viere. Mne osobne sa najviac páčilo v Malom Kereši a v Slovenskom Komlóši. Strávil som príjemné večery u veľmi milých rodín. V kostole sme mali program, ktorý spočíval zo spievania piesní, recitovania básni a stredobod programu tvorila kázeň.

- Podľa vás ako by bolo možné vzkriesiť slovenské evanjelické cirkevné zbory v Maďarsku?

- Napríklad aj takýmito spanilými jazdami, je to jeden z možných spôsobov, keď prídu mladí ľudia, ktorí majú silnú vieru. Ďalej keby prišiel slovenský farár, ktorý by tu pôsobil. Ľudia by veľmi očakávali takého farára povedzme do Sarvaša alebo do Slovenského Komlóša - aspoň ja tak vidím.

Martina Onoférová, študentka 2. ročníka

- Prečo si sa dala na túto dráhu?

- Povedať „pretože mám rada Ježiša”, je také jednoduché. Už dlhé roky pracujem v zbore u nás doma, s deťmi, mládežou a so staršími ľuďmi. Chodila som na katechetický seminár a uvedomila som si, že to je miesto, kde chcem zostať. Prihlásila som sa na teológiu, lebo chcem pomáhať ľudom. Je to už štvrtá spanilá jazda sem, do Maďarska, ale ja som tu prvýkrát.

- Čo sa ti najviac páčilo počas pobytu v Maďarsku?

- V Slovenskom Komlóši nám Ondrej Lopušný rozprával svoje zážitky z mladosti. Veľa toho vie a veľa toho nám aj porozprával. Stretli sme sa s ním v múzeu a potom sme boli na sálaši. Je to moja hanba, že som sa nikdy nezaoberala, presnejšie mala som iba povrchné poznatky o živote tunajších Slovákov, ktorí si chcú zachovať svoje tradície. Život je tu dosť podobný ako na Slovensku, ale veľmi málo ľudí sa zúčastňuje slovenských. bohoslužieb. Najmenej veriacich bolo v Kondoroši. Je na jednej strane smutné, ale Pán Boh hovorí, že kde sa dvaja - traja zídu v jeho mene, tam je aj on prítomný. Situácia je rovnaká aj na Slovensku, v maďarských obciach mladá generácia už nechodí tak aktívne do cirkevných zborov.

- Čo by mohlo byť riešením?

- V prvom rade by musel byť záujem aj zo strany našej generácie. Nie všade z týchto miest boli pravidelné slovenské bohoslužby, ktoré by mohli pomôcť pri zachovávaní slovenčiny. Časom ľudia tým, že nepoužívajú slovenčinu, zabúdajú jazyk.

- Aké plány máš po skončení teológie?

- Určite nezostanem v Bratislave, ale hovorí sa, že človek mieni a Pán Boh mení. Najprv skončím školu a potom sa asi dostanem do nejakého cirkevného zboru.

24. októbra sa mladí teológovia zúčastnili slovenskej bohoslužby vo Veľkom evanjelickom chráme v Békešskej Čabe. Liturgiu slúžil domáci pán farár Pavol Gabriel Kutej. Slovo Božie zvestoval Vladimír Kmec z Bratislavy a skupina študentov predviedla scénky o milosti Pána Ježiša Krista.

(im)

Bratislavskí teológovia v Kereši

Poslucháči Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK univerzity v Bratislave nedávno navštívili Malý Kereš. Cieľom ich cesty do Maďarska boli osady so slovenským obyvateľstvom evanjelického vyznania, takže popri Kereši zavítali aj do Dunaeďházu, Békešskej Čaby a Sarvaša. Hostí, ktorých sprevádzal duchovný Celoštátnej slovenskej farárskej služby A. Spišák, privítal v Kereši jeho kolega J. Lupták. Hostia predviedli krátke literárne pásmo náboženského rázu a v rámci bohoslužby jeden z poslucháčov kázal slovo Božie. V mene hostiteľov sa prihovorila predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová, ktorá mladých teológov oboznámila s významnými rodákmi mesta zvlášť o väzbe S. Petőfiho k slovenským predkom. Kerešský slovenský spevácky zbor potom v staroslovenčine interpretoval piesne niekdajšieho kerešského farára Štefana Lešku (1757 - 1818), skomponované na vysviacku kostola, ako aj iné slovenské piesne. Kerešania sa od poslucháčov teológie dozvedeli, že študujú niekoľko cudzích jazykov, aby mohli slúžiť v ktoromkoľvek štáte Európskej únie.

Z. Bodová (k)