Prechádzajúc sa po dunajskom nábreží v Senondreji (Szentendre) som pred niekoľkými rokmi zbadal jednoduchý kovový kríž. Po pátraní na internete som zistil, že tam stojí už od roku 1993 a postavili ho na pamiatku senondrejského katolíckeho kaplána Dr. Františka Kučeru.

Toto priezvisko, časté aj v niektorých našich regiónoch (Novohrad, Pilíš) ešte viac vzbudilo môj záujem a rozhodol som sa zoznámiť sa s osudom kňaza, ktorého maďarská katolícka cirkev uctieva ako mučeníka.

Dr. František Kučera sa narodil 23. septembra roku 1892 v Leviciach, v rodine chudobného stolára. Základné vzdelanie a gymnaziálne štúdiá ukončil vo svojom rodnom meste, po maturite v roku 1911 začal študovať v kňazskom seminári v Ostrihome. Následne vďaka výborným výsledkom ukončil štúdium na viedenskom Pázmaneu, kde získal aj doktorát z teológie. Za kňaza ho 21. júna 1915 v ostrihomskej Bazilike vysvätil kardinál Ján Černoch. Ešte v tom roku sa ako výpomocný kňaz dostal do Senondreja, kde si ho miestne obyvateľstvo veľmi rýchlo obľúbilo, ešte aj mimo katolíckych kruhov sa tešil veľkej úcte a rešpektu. Vyznačoval sa hlavne svojou láskyplnou výchovou v školskej náboženskej výučbe, ako aj svojou činnosťou v rámci Katolíckeho mládežníckeho kruhu.

V roku 1919 sa kontrarevolucionári v Senondreji rozhodli postaviť sa proti boľševikom v rámci organizovanej akcie, ku ktorej došlo 24. júna. Začiatok ozbrojeného útoku naznačili vyzváňaním zvonov. Keďže v Senondreji aj určitá časť boľševikov patrila ku kontrarevolucionárom, poslali sem na vykonanie odvety z Budapešti osobitnú teroristickú jednotku so 17 členmi. V budove Červenej stráže zostavili menoslov kontrarevolucionárov a napriek tomu, že Kučera sa na ozbrojenej akcii nezúčastnil a jeho meno ani nefigurovalo na tomto zozname, okresný veliteľ boľševikov Karol Jančik upozornil povereného veliteľa, 22-ročného čašníka z Budapešti Františka Chudého, na populárneho kaplána, ktorého meno sa takto dostalo na prvé miesto na zozname. Podriadení veliteľa a štyria členovia direktória z Pomázu išli za ním do jeho bytu. Chceli sa od neho dozvedieť, kto poskytol kľúče od kostola a kto začal vyzváňať. Kaplán aj napriek vyhrážkam povedal iba toľko: „O sebe som vám už povedal všetko, čo som mohol, o iných nič nepoviem...“ (Kľúče od kostola mal na starosti kňaz a vyzváňať začal jeden murár, ktorý mal osem detí.) Františka Kučeru ihneď zobrali do sídla strany, kde bez akéhokoľvek súdneho procesu vyhlásili, že je odsúdený na smrť. Odviedli ho na nábrežie Dunaja a štyria dobrovoľníci ho 25. júna 1919 zastrelili.

Oficiálny rozsudok napísali dodatočne, až na druhý deň. Jeho telo nechali celý deň na mieste činu, následne bez akéhokoľvek obradu, bez rakvy ho zahrabali do priekopy pri cintoríne. Na druhý deň ráno bolo miesto jeho „hrobu“ pokryté obrovským množstvom kvetov. V roku 1921 jeho telesné pozostatky premiestnili na Dolný cintorín, kde už mal aj náhrobný kameň. Miesto konečného odpočinku našiel v roku 1929 na senondrejskej Kalvárii vedľa svojich bratov – kňazov. Pri Dunaji, kde bol zavraždený, miestni obyvatelia postavili drevený kríž, ktorý ale v päťdesiatych rokoch odtiaľ odstránili. Na jeho mieste postavili v roku 1993 už spomínaný kovový kríž.

Pamiatku Dr. Františka Kučeru v Senondreji uchováva aj jeho pamätná tabuľa na ulici Petra-Pavla, jedna ulica pomenovaná po ňom a jeho meno nesie aj jeden oddiel skautov.

V súčasnosti prebieha proces blahorečenia Dr. Františka Kučeru.

Sprac.: CSL

Foto: autor