Katolícka cirkev na Slovensku pred a po roku 1989

Slovenský inštitút a Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti usporiadali 26. januára v rámci cyklu Stretnutie s históriou besedu o postavení katolíckej cirkvi na Slovensku pred a po roku 1989.

Vzácneho hosťa, historika ThDr. Jozefa Haľku a početných prítomných, medzi ktorými boli predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Anton Paulik, úvodom privítal riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai zdôraznil, že organizovanie diskusných večerov v rámci cyklu Stretnutie s históriu prebieha už piaty rok. Pripomenul, že tohtoročná prvá prednáška je mimoriadna, lebo už niekoľkokrát odzneli príhovory o významných slovenských osobnostiach katolíckej cirkvi, ale všeobecne o katolíckej cirkvi na Slovensku sa zatiaľ nehovorilo.

Dôstojný pán, historik ThDr. Jozef Haľko sa poďakoval za pozvanie a možnosť hovoriť o postavení katolíckej cirkvi na Slovensku pred a po roku 1989. Najskôr o sebe prezradil, že pochádza z mnohonárodnostnej rodiny, v ktorej žijú Slováci, Nemci a Maďari, evanjelici, grécko- a rímskokatolíci. Slovom, od detstva vyrastal v ozajstnom ekumenickom kresťanskom duchu, čo pozitívne ovplyvňuje jeho duchovnú a bádateľskú činnosť.

Historik J. Haľko vo svojej prednáške podal podrobný prehľad o tom, ako komunistický režim od svojho počiatku prenasledoval cirkvi v bývalom Sovietskom zväze a v bývalých postkomunistických krajinách a chcel ich doslova likvidovať. Najukrutnejšie prenasledovanie prežívala cirkev a veriaci v bývalom Sovietskom zväze, kde popravili najviac kňazov a veriacich. Potom analyzoval, akú traumu prežívala katolícka cirkev a veriaci na Slovensku po druhej svetovej vojne. Toto traumatické obdobie sa delí na niekoľko etáp. V roku 1949 na Slovensku sa komunisti pokúsili odtrhnúť katolícku cirkev od Ríma - Svätej stolice a vytvoriť z nej tzv. národnú cirkev, čo sa im však nepodarilo. Pamätná je tzv. „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla 1950, keď organizované jednotky prepadli kláštory, rehoľníkov a kňazov odviezli do tzv. koncentračných kláštorov. Likvidáciu mužských kláštorov uskutočnili cez túto jedinú noc po celom Slovensku, na Morave i v Česku. Niektorých z nich uväznili hneď, iných postavili pred súd v nasledujúcich rokoch, niektorých až v roku 1960 pre podozrenie z protištátnej činnosti a vlastizrady. Iných odovzdali buď na vojenskú službu, alebo na ťažkú fyzickú prácu. Všetky tieto roky boli poznačené strachom a starosťami duchovných a laikov. Prenasledovali nielen cirkev, kňazov, učiteľov a inteligenciu vôbec, ale i veriacich len a len preto, že chodili do kostola, dali si zapísať deti na náboženstvo a na birmovku. Mnohí mali ťažkosti pre cirkevný sobáš, alebo pohreb. Týchto ťažkostí a starostí bolo po celom Slovensku a po celej republike v týchto rokoch toľko, že to ani dnes nikto nespočíta. Patrí však k pravde, že neveľká skupina kňazov sa poddala, iní upadli do pasivity, ale mnohí zostali rozhodní, nezlomní a oduševnení a úspešne fungovala a tzv. tajná cirkev.

Vzťah medzi štátom a rímskokatolíckou cirkvou zostal neusporiadaný aj po Pražskej jari 1968. V 70. rokoch nastala „normalizácia“ politického i spoločenského života, čo v skutočnosti znamenalo nastolenie predchádzajúcej atmosféry strachu a neustálej kontroly. Po roku 1989, po spoločenských zmenách, nastal politický prevrat a pohli sa zaujímavé procesy, skrátka bola to neštandardná situácia, na ktorú však nebola pripravená ani jedna spoločenská vrstva, ba ani cirkev. Dodnes nie je celkom vyjasnené postavenie a činnosť niektorých štátnych a cirkevných činiteľov pred rokom 1989. Žiaľ, mnohí „vinníci“ dodnes neodprosili nevinných ľudí za to, že im prinajmenšom ublížili. Mnohí tvrdia, že netreba jatriť staré rany a prenasledovať vinníkov. Radikálnejšie kruhy tvrdia pravý opak. Katolícka cirkev na Slovensku po roku 1989 vyhlásila duchovnú obnovu a snaží sa osloviť všetky vrstvy spoločnosti a prospešne sa podieľať na každom poli cirkevného, kultúrneho, školského a sociálneho života.

Po zaujímavej prednáške historika ThDr. Jozefa Haľku nasledovala čulá diskusia a priateľský rozhovor.

(fúziková)