Dni slnovratné

Vianoce... ● Pred 1674 rokmi sa o nich objavila prvá písomná zmienka

Po prvý raz

sa Vianoce oslavovali koncom decembra roku 336 v Ríme a v roku 354 - pred 1674 (!) - sa o tom objavila prvá písomná správa. Podnetom bola snaha kňazov potlačiť obľúbené pohanské slávnosti slnovratu. Starí Rimania slávili v tomto čase saturnálie - "deň zrodenia nepremožiteľného slnka".

Oslava slnovratu

bola u všetkých národov spojená s radovánkami. Rimania v tom čase rozdávali deťom darčeky, ozdobovali svoje príbytky svetlami a ratolesťami. Ľudia verili, že deň slnovratu je deň plný tajomstiev a čarov, kedy je možné nazrieť i do budúcnosti.

Vianočný stromček

má prapôvod v keltsko-germánskych oslavách slnovratu, pri ktorých sa používali vetvy ihličnatých stromov a vetvičky imela pre ich trvalú zeleň ako symbol stálosti života. Vianočný strom v Európe sa šíril z Nemecka. Podľa starých záznamov sa stromček v Bratislave začal zdobiť skôr ako v českých mestách, kam ho v roku 1820 priniesla manželka profesora Helferta.

Predchodcom vianočného stromčeka bol drevený ihlan

Zelený symbol

Tradícia ozdobovania večne zelených vetiev smrečkov, jedličiek a i borovíc sa najviac rozšírila v strednej Európe. No stromčeky sú symbolom najkrajších sviatkov roka aj v mnohých iných krajinách, ako napríklad v Spojených štátoch amerických, v Rusku či inde. Nesymbolizujú však všade Vianoce a dokonca aj na našom kontinente sú krajiny, kde o ne nestoja.

Ako príklad môžeme uviesť Francúzsko a Taliansko, kde sa Vianoce viac podobajú nášmu Silvestru. V Anglicku - popri obligátnej morke a pudingu - pripomína vianočné sviatky najmä veniec z imela. V Rusku zasa zapaľujú sviečky na stromčekoch v predvečer Nového roka.

Prvé, dôveryhodné informácie o stromčekoch prichádzajú zo 17. storočia zo Štrasburgu. Na trhoch v Lipsku vraj predávali smrečky, jedličky a borovice už pred takmer 200 rokmi - v roku 1805 - a v Berlíne o päť rokov neskôr. Do Spojených štátov amerických sa tento symbol dostal zo strednej Európy ešte o niekoľko rokov neskoršie.

V Uhorsku pochádzajú prvé správy o vianočných stromčekoch z roku 1815. Pred 189 rokmi tu na niektorých miestach najskôr stavali ozdobené symboly sviatkov iba v kostoloch a až potom sa udomácnili v rodinách. Predchodcom vianočných stromčekov boli pomenšie drevené stavby ihlanovitého tvaru, ktoré ozdobovali sviečkami. Malú pyramídu obkolesili všetci členovia rodiny a v jej bezprostrednej blízkosti holdovali rôznym obyčajom.

Foto: Imrich Fuhl

Zo slovenskej ľudovej klenotnice

Dni slnovratné

O niekoľko dní nastane chvíľa, na ktorú sme čakali celý rok. Vianoce. Vôňa ihličia, atmosféra domova, blízkosť ľudí. Opojení sme pocitom šťastia. Také sú väčšinou Vianoce, ktoré poznáme. Ale aké boli...?!

Dňom a nociam od Lucie (13. decembra) po Štedrý deň (24. decembra) pripisovali ľudia mimoriadny význam. Ide o dni slnovratné, a preto povery a nimi sprevádzané obyčaje mali charakter veštebný a pranostický.

Prirodzená zvedavosť

nútila ľudí zistiť, aký bude nastávajúci rok, čo im prinesie, a starosť o hospodárstvo i svoj osud ich viedli k tomu, aby sa snažili rôznymi praktikami magickými úkonmi dianie budúceho roka ovplyvniť.

Od Lucie po Štedrý deň je dvanásť dní, čo pre hospodárov v minulosti predstavovalo 12 mesiacov roka. Každý deň starostlivo zapisovali počasie ráno, na obed i večer a zostavili si takto predpoveď počasia na celý budúci rok, pre každý mesiac, na jeho začiatok, polovicu i koniec.

Na Luciu ráno

chodievali chlapci "s oceľou" vinšovať. Niesli so sebou kameň, ktorý položili v dome, do ktorého vošli a takto pri ňom domácim priali:

"... Doniesli sme vám oceli,

aby sa vám hrnce, misky nebili

a sekery nelámali.

Koľko máte v plote kolov,

aby ste mali v maštali toľko volov.

Koľko máte tanierov,

aby mala vaša dievka frajerov!..."

Na Luciu bolo veľkým hriechom a nešťastím zabiť pavúka, lebo on prinášal do domu šťastie. Večer dávali statku chlieb s cesnakom a na prahu dverí do maštale robili cesnakom kríž, aby strigy do maštale nemali prístup a nemohli odobrať kravám mlieko. Aj gazdiná jedla v ten večer cesnak, aby bola chránená od stríg na ceste do maštale.

Pre dievky bol deň Lucie

počiatočným dňom pre rôzne čarovania týkajúce sa ich ľúbostného života:

- večer varili pirohy, do ktorých vložili lístočky s chlapčenskými menami. Meno ich nastávajúceho bolo v pirohu, ktorý prvý vyplával na povrch;

- vystrihli si dvanástuhlovú hviezdu, do každého uhla napísali meno chlapca a každý večer v tme jeden cíp hviezdy odtrhli. Meno, ktoré zostalo na Štedrý večer, bolo meno nastávajúceho;

- večer dievky bežali k plotu a každá priviazala svoju stužku na kôl, ktorého sa prvého dotkli so zavretými očami. Na druhý deň ráno sa išli pozrieť, aký bude ich nastávajúci. Ak ich stužka bola na peknom, rovnom kole, ich budúci bude štíhly a urastený. Ak bola stužka na krivom kole, bol dievke súdený aj muž takého vzrastu, nevľúdny, hrubý a podobne.

Veľa obyčajov

sa viazalo priamo ku Štedrému večeru. Napríklad na štedrovečernom stole muselo byť po troške zo všetkého, čo sa v hospodárstve urodilo - trochu obilia, fazule, cesnaku, zemiak, vajíčko atď. - v snahe zabezpečiť bohatú úrodu toho všetkého i v budúcom roku. Nohy stola gazda omotal reťazou, aby z domu neuletelo šťastie, a veľmi mnoho ďalších obyčajov a magických úkonov, ktoré všetky mali za úlohu zabezpečiť dobrú úrodu, šťastie a zdravie pre členov rodiny.

Pavol M. Kubiš

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
...................................................................................................................................