Po dlhých desaťročiach opäť medzi rodákmi

Do kaplnky budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru v Lutherovom dvore na Rákócziho triede zavítala 21. marca vzácna návšteva. Kázal tu evanjelický farár Štefan Gémes, rodák zo Sarvaša, ktorý už dlhé desaťročia pôsobí v nemeckom Štuttgarte.

Farár Štefan Gémes v slovenskom evanjelickom zbore v Budapešti

Pred samotnou bohoslužbou farár zboru Atila Spišák poprosil hosťa, aby zhrnul svoju životnú dráhu. Hosť z Nemecka porozprával prítomným, že pochádza v podstate zo slovensko-gréckej rodiny, na tento pôvod poukazuje pôvodné priezvisko jeho rodiny (Grečnik) usadenej v Asóde, ktorá sa neskôr presťahovala do Sarvaša. Po skončení evanjelickej teologickej akadémie, kde sa venoval kázaniu Božieho slova aj v slovenčine, pracoval v rôznych zboroch a úradoch evanjelickej cirkvi v Maďarsku, o. i. v Békešskej Čabe a kázal po slovensky aj v slovenskom evanjelickom zbore v Budapešti. Roku 1956 sa rozhodol opustiť svoju rodnú vlasť, pôsobil v rôznych štátoch sveta, ako napríklad v Brazílii a už 33 rokov je duchovným maďarského protestantského zboru v Štuttgarte. Štefan Gémes sa prítomným zdôveril, že od začiatkov svojho pôsobenia v Nemecku po slovensky mal možnosť kázať iba raz, a to pri smutnej príležitosti, keď pochovával zosnulého zo Slovenska, ktorý spáchal samovraždu ďaleko od svojej domoviny.

Pán Gémeš sa vo svojej kázni zameral na tematiku nádeje a nádejnosti. Vyzdvihol, že práve nádej je to plus, čím disponujú veriaci ľudia v porovnaní s neveriacimi. Je veľmi aktuálne hovoriť o nádeji tak na úrovni spoločenskej, ako aj individuálnej. Cez biblické príklady poukázal na dôležitosť nádeje v Boha práve v dobe, keď veľká časť ľudí, obklopená západnou kultúrou, stratená hľadá význam života a v beznádejnosti podľahne napr. depresii, alebo nevidí iné riešenie, len samovraždu. V takýchto situáciách nádej by mala byť silnejšia ako naše vlastné rozbúrené pocity...

Po kázni veriaci v rámci neviazanej besedy informovali hosťa o súčasnosti slovenských evanjelikov a všeobecne Slovákov v Maďarsku. Pán Gémes popri spomienkach na svoje pôsobenie v Maďarsku sa podelil s prítomnými aj o také zaujímavosti, ako napríklad v deň, keď sa práve rozhodol definitívne skončiť svoje štúdia na teologickej akadémii a hľadať iný životný cieľ, požiadali ho zastupovať farára slovenského evanjelického zboru v Budapešti. Témou kázne mala byť stratená ovca stáda... Tento prípad ho opäť presvedčil o jeho úlohe v službách Boha a ľudí.

Budapeštianski slovenskí evanjelici sa lúčili so Štefanom Gémesom v nádeji, že sa v budúcnosti ešte stretnú v Lutherovom dvore.

(la-)