Tardošské veľkonočné zvyky

Nepopierateľne medzi najkrajšie sviatky roka patria veľkonočné sviatky, ktoré prinášajú ľuďom veselosť a radosť. Tardošania nás informovali o tom, aké veľkonočné zvyky tu boli zaužívané a ktoré z nich sa zachovali dodnes.

Najväčší kresťanský sviatok je Veľká noc, v ktorom slávime zmŕtvychvstanie, víťazstvo nášho Pána Ježiša Krista nad smrťou a pripomíname si zároveň aj svoje znovuzrodenie v krste. Počas veľkonočných sviatkov častejšie chodíme do kostola a modlime sa, aby Boh upevnil našu vieru vo zmŕtvychvstanie.

Nedávno sme navštívili Tardoš, kde sme sa stretli s Máriou Balogiovou, Annou Crnečkou, Teréziou Kissovou, Františkom Kuruczom, Teréziou Szlezákovou a so stredoškolákmi Monikou Mészárosovou a Dénesom Nebehajom, ktorí nás informovali o tom, aké veľkonočné zvyky tu boli zaužívané a ktoré z nich sa zachovali dodnes.

Dozvedeli sme sa, že veľkonočné pôstne obdobie bolo pre Tardošanov plné zdržanlivosti, obmedzovania sa a predsavzatí. Veď veľkonočný pôst je predovšetkým časom pokánia a očisťovania sa od hriechu. Počas prísneho pôstu, najmä v piatok, mäso z jedálneho lístka takmer vylučujú.

Veľkonočné zvyky sa viazali najmä k niektorým dňom Veľkého týždňa. Týždeň pred Veľkou nocou, na Kvetnú nedeľu, prinášali dievčatá do domov bahniatka, ktoré v nedeľu kňaz v kostole posvätil modlitbou, svätenou vodou a kadidlom. Veriaci posvätený konárik zobrali domov a položili ho za kríž, ktorý bol zavesený na stene v izbe. Posvätenými bahniatkami a s hromničnou sviečkou ratovali chorých, vyháňali dobytok na prvú jarnú pašu a ich poslaním bolo chrániť dom a gazdovstvo pred búrkou, bleskom a hromobitím.

Na Zelený štvrtok zaväzovali zvony a namiesto nich sa používali rapkáče, ktorými rapkali na veži kostola a po dedine.

Ako symbol Pánovej Poslednej večere s učeníkmi sa každoročne na Zelený štvrtok konali v rodinách spoločné večere, na ktorých hlavným jedlom boli zelené omáčky - zo šťaveľa a špenátu.

Na Veľký piatok vstávali ľudia zavčas rána. Starí ľudia sa netešili, keď bol daždivý deň, lebo vraj bude veľa hmyzu. Ľudová pranostika však hovorí: „Ak na Veľký piatok poprchuje, to nám požehnaný a dobrý rok sľubuje.“

V tento deň išli mládenci na lúku a k potoku, aby si nanosili vŕbové prútie, z ktorého plietli korbáče, v Tardoši „pletený šihák”, „virgáš”, alebo „ríbenec“, aby mohli na Veľkonočný pondelok dievky vyšibať. Korbáče plietli chlapci a mládenci spolu s otcami alebo so starými otcami z ôsmich prútikov. Gazdinky v tento deň namáčali fialky do vody a voňavú fialkovú vodu dali do malých fľaštičiek svojim synom, na oblievanie.

Vo Veľký piatok bol veľmi prísny pôst, jedli iba raz. V Tardoši v tento deň konzumovali „pupáčiky“, ktoré sa pripravovali z kvaseného cesta, zabarili ich vlažným mliekom a posypali makom.

Na Bielu sobotu pripravovali tradičné veľkonočné jedlá na požehnanie. Najdôležitejšia bola varená šunka, klobása, vajíčka, chren a víno. Gazdiné pripravili všetko jedlo aj na nedeľu, pretože Veľkonočná nedeľa je takým istým sviatkom ako Božie narodenie a teda sa nesmie nič robiť. Zvyčajne navarili mäsovú polievku, sviečkovú pečienku, alebo podávali masťou zaliate zakáľačkové bravčové mäso so zemiakovým šalátom. V sobotu večer celá rodina išla do kostola na Vzkriesenie, po ktorom rozviazali zvony a začali prvýkrát zvoniť. Po obrade sa konala procesia. V každom dome v uličných oknách bol kríž, sväté obrazy a horeli tam sviečky na pamiatku vzkrieseného Ježiša Krista. Po Vzkriesení jedli varenú šunku, vajcia a chren.

Vo Veľkonočnú nedeľu gazdinky uložili do vyzdobeného prúteného košíka varenú šunku, vajcia, chren, víno a pupáčiky, ktoré odniesli do kostola na požehnanie. Po obrade sa mladé ženy ponáhľali domov, aby boli po celý rok šikovné do roboty. Neraz sa stalo, že niektorej sa obsah košíka vysypal uprostred dediny. Po obede dievky spolu s mamičkami farbili veľkonočné vajíčka - červené, žlté a fialové. Niekedy až 30-50 kusov, ktoré potom zdobili.

Na Veľkonočný pondelok mládenci chodili od domu do domu oblievať. Navštevovali najmä domy, kde boli dievky, pričom hovorili:

„Šibi - ryby, mastné ryby, od korníčka po korníčka, za ten kúštek maľovníčka. Hopsa, chlapci, hop, už je Veľká noc“, alebo „Šibi - riby mastné ryby, dávaj vajcia od korbáča, ešče k tomu groš - už je toho dosť!“

Dievčatá a dievky dôkladne vyšibali a vyoblievali, až boli celé mokré a často neplatili ani prosby a náreky. Za kúpačku si vyslúžili pohárik páleného, vína a od dievky maľované vajíčko.

Veľkonočná šibačka a oblievačka sa údajne robí na znak toho, že keď ženy v Jeruzaleme zvestovali Ježišovo zmŕtvychvstanie, židia ich prenasledovali, šibali prútikmi a oblievali vodou.

Žiaľ, aj v Tardoši viacero z týchto veľkonočných zvykov už vymrelo a uchovali sa iba najdôležitejšie, ktoré však dodnes vnášajú radosť do tardošských rodín.

Jedno je isté, že veľkonočné sviatky sú z náboženského hľadiska neobyčajne radostné a máme ich hlboko duchovne prežívať.

Ildika Fúziková