Biblický tábor CSS na Slovensku

Určite ste si už, milé deti, všimli, že školský rok ani nie je taký dlhý. Ani sa nenazdáte a už sú tu opäť letné prázdniny, ktoré treba čo najosožnejšie využiť. Účastníci ekumenického biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS).

Týždeň plný radosti a Božieho slova

Bolo ich presne 38, sa pevne držali spomenutej zásady a v dňoch 2. až 8. júla prežili naozaj cenný a na zážitky bohatý týždeň vo Svätom Jure pri Bratislave. Je už dlhoročnou tradíciou, že tábor býva v tamojšom stredisku Evanjelickej diakonie Agapé.

Mladí slovenskí veriaci prišli z rôznych kútov Maďarska: z Budapešti, Kestúca, Mlynkov, Sarvaša, Šápova a z Nového Mesta pod Šiatrom. Väčšina detí sa stretla už ako starí známi, keďže na najväčšie potešenie organizátorov a vedúcich roky navštevujú ekumenický biblický tábor.

Prvé predpoludnie sa nieslo v znamení zariaďovania organizačných záležitostí a stanovenia harmonogramu týždňového pobytu. Deťom sa predstavili vedúci tábora, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková a evanjelický farár Slovenského evanjelického a. v. zboru v Budapešti Atila Spišák, ako aj ich pomocníci: evanjelický kaplán Oliver Nagy, Karola Klauszová, Levente Galda a Kornél Klausz. Potom si účastníci tábora vypočuli milé a poučné príbehy z Biblie. Popoludnie patrilo náročnej túre do okolitých hôr. Deti si mohli pozrieť aj jedinečné vykopávky pochádzajúce z čias Veľkomoravskej ríše. Večer panovala všeobecná únava, z ktorej sa ale mládež podarilo „vykoľajiť“ nácvikom náboženských piesní.

Každé predpoludnie patrilo hlásaniu Božieho slova, príbehom z Biblie, vyvodzovaniu ponaučení z odznených príkladov a čítaní, hrám a premietaniu filmov. Po obedňajšej sieste sa mohli účastníci tábora vyžívať v rámci rôznych programov. Deti, ktoré už boli v Jure, predstavili mestečko „nováčikom“. Keďže celý týždeň bolo perfektné počasie, v programe mohla trikrát figurovať návšteva kúpaliska na kraji mesta, kde sa mladí zoznamovali s domácimi deťmi, spolu skákali hlavičky zo stoja a navzájom si osvojovali rôzne výrazy zo slovenského a maďarského jazyka.

Medzi populárne zamestnania patrili aj nákupy a ochutnávka originálnych slovenských sladkostí. Návštevu hlavného mesta Bratislavy očakávali deti so vzrušením. Tie, ktoré tam už boli, preto, a tie, ktoré ešte nie, preto. Počas celodňového výletu zohrievalo slniečko nielen telo, ale aj dušu dievčat a chlapcov. Po prezretí modernej budovy parlamentu a starobylého hradu sa kochali v krásnej panoráme. Očarila ich najmä blízkosť susedného Rakúska a pred rokom odovzdaný piaty bratislavský most - Most Apollo, o ktorom sa dozvedeli, že jeho výstavba sa stala nevyhnutnosťou, pretože štyri bratislavské mosty nedokázali zabezpečovať plynulú premávku medzi pravým a ľavým brehom Dunaja. Jeho charakteristický mostný oblúk s výškou 36 metrov fascinoval najmä chlapcov, dievčatá boli zas zvedavé, podľa čoho bol most pomenovaný. Dozvedeli sa, že podľa niekdajšej rafinérie Apollo, ktorá sa nachádzala v jeho blízkosti a rok pred skončením druhej svetovej vojny ju zbombardovalo americké letectvo.

Prechádzka z hradu po židovskej štvrti už aj vďaka chládku každému dobre padla. Dóm sv. Martina a prechádzka po Starom meste zanechali v účastníkoch tábora nezabudnuteľný zážitok. Neskoro popoludní sa vracali do Jura vzrušené a maximálne spokojní. Na počudovanie mali ešte dostatok sily k večernému nácviku piesní, biblickému kvízu a hrám.

Zrazu nadišiel posledný deň tábora, čo už tradične znamená predstavenie všetkého, čo si účastníci za pár dní osvojili. Modlitbami a spevom sa naplnil celý areál diakonie Agapé, ešte aj pani kuchárky boli odmenené produkciou nadšencov. Potom nasledovalo všeobecné hodnotenie tábora, v rámci ktorého I. Klauszová Fúziková povedala: „Veľmi ma teší, že sa o uplynulých dňoch môžem zmieniť iba pozitívne. Nebolo medzi nami ani najmenšie nedorozumenie. Bolo cítiť, že nás po celý čas sprevádzal Pán Boh. Tohtoročný biblický tábor bol v poradí dvanásty. Už som si myslela, že ma nedokážete prekvapiť! Vám sa to ale podarilo... Tvorili ste jedinečný kolektív, všetci ste boli usilovní a slušní. Jednoducho fantastickí... V mene kolegov vám za to ďakujem, cíťte sa dobre aj v nastávajúcich týždňoch, užite si prázdnin!“, povedala vedúca tábora.

Tábor však týmto nefinišoval. Nasledoval totiž najočakávanejší program - „kto čo vie?“. Na ňom sa každý dobre pobavil. Po výmene adries a telefónnych čísel pomaly utíchla aj ubytovňa.

Na druhý deň po raňajkách sa deti lúčili so svojimi kamarátmi, niektoré so slzičkami v očiach, ale v nádeji, že sa ešte určite stretnú.

(kk)