Pripomíname si slovanských vierozvestov ● Sviatok Cyrila a Metoda

Vplyv svätých bratov na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tohto regiónu.

5. júla je štátny sviatok SR, keď si pripomíname slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda. Títo bratia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827. Metod študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské. Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. Bol bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal na cisárskej škole. Pre jeho vzdelanie ho označovali za „filozofa“. V roku 855 odišli bratia do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma. V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie. Dodnes však nie je jasné, kde sa toto miesto nachádza. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli vyhlásení za spolupatrónov Európy.

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5548

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=6588

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5237

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5386

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2386

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=357

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4174

Spolupatróni Európy - Sv. Cyril a Metod

Apoštoli a učitelia všetkých Slovanov

Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Vplyv svätých bratov na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tohto regiónu. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte aj dnes napr. v Bulharsku, Srbsku, Rusku. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.

Na začiatku cesty jedných z najvýznamnejších osobností európskej kultúry bol Solún. Toto mesto, po grécky Thessaloniki, leží v severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Tam sa otcovi Levovi, významnému a zámožnému hodnostárovi a bohabojnému mužovi a jeho manželke Márii narodilo sedem detí, medzi ktorými Metod bol jeden z najstarších (narodil sa okolo roku 815), kým Konštantín bol najmladší (narodil sa roku 827). Svätí bratia boli charakterovo a nadaním veľmi odlišní. Metod mal vyvinutý zmysel pre praktické veci, študoval právo a stal sa náčelníkom jednej byzantskej župy, kde bolo slovanské obyvateľstvo. V úrade prežil 10 rokov. jeho životopisec neskôr poznamenal, že to tak zariadila Božia prozreteľnosť, aby sa cvičil v slovanskej reči, lebo sa mal stať arcibiskupom Slovanov.

Konštantín mal mimoriadne nadanie na filozofiu a iné humanistické náuky. Po otcovej smrti ho vysoký cisársky úradník Theoktis povolal do Carihradu, aby tam na cisárskej škole študoval spolu s budúcim cisárom Michalom III. V učení tak vynikal, že mu dali prímenie „filozof“. Okrem toho však napredoval aj v duchovných veciach a v svätosti, lebo sa zriekol pozemských vecí a za životný cieľ si vyvolil vynikať v poznaní Božej múdrosti.

Keď teda videli jeho životné zameranie, dali ho najprv za diakona a potom za kňaza a ustanovili ho za tajomníka carihradského patriarchu. Cisár ho vymenoval za profesora na cisárskej škole. Profesori tejto školy mali byť okrem vyučovania k dispozícii cisárovi vo vážnych veciach. Tak roku 851 Konštantína, keď mal 24 rokov, zaradili do byzantského posolstva k Arabom v Mezopotámii, kde mal teologické dišputy s tamojšími mohamedánmi. Po návrate pokračoval vo vyučovaní v Carihrade. No rok 855 priniesol veľkú zmenu v živote obidvoch bratov. Takzvaná „palácová revolúcia“ odstránila cisárovnú Theodoru a dosadila na trón mladého Michala III. Spomenutý Theoktis, ochranca oboch bratov, bol zabitý. Vládu prevzal cisárov strýko Bardas. Konštantín a Metod sa nechceli zapliesť do politických rozbrojov a preto sa zriekli svojho postavenia, zanechali verejný život a utiahli sa do samoty. O krátky čas ich oboch vidíme v jednom z kláštorov na hore Olymp. Tu sa venovali duchovnému životu. Metod, ako skúsený administrátor, sa stal v kláštore predstaveným. No ani tu ich nenechali na pokoji. Keď sa veci utíšili a cisár vysielal posolstvo k Chazarom, ktorých dŕžava sa rozprestierala medzi Čiernym a Kaspickým morom, zavolal si Konštantína a Metoda a zaradil ich do tohto posolstva. Cestou k Chazarom sa posolstvo zastavilo na polostrove Krym, kde Konštantín našiel pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý tam zahynul mučeníckou smrťou. Neskoršie priniesol tieto pozostatky do Ríma, kde ich uložili v bazilike zasvätenej tomuto svätcovi. Po návrate z chazarskej misie sa obidvaja bratia utiahli do kláštora na hore Olymp. No nie nadlho. Roku 862 prišlo do Carihradu posolstvo, vyslané moravským kniežaťom Rastislavom. Okrem iných záležitostí politického charakteru poslovia žiadali, aby cisár Michal III. určil pre slovienske kraje „učiteľa a biskupa“ a s ním aj iných misionárov, ktorí by v národnom jazyku ohlasovali Slovienom kresťanské náboženstvo. Cisár Michal určil na túto misiu svätých bratov Konštantína a Metoda, ktorí si vybrali niekoľkých mladších spolupracovníkov. Prv, než sa vybrali na cestu, Konštantín zostavil slovienske písmo, hlaholiku (glagolica), a začal prekladať do staroslovienskej reči najpotrebnejšie sväté knihy, začínajúc evanjeliom sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo.“ Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Touto činnosťou svätí bratia položili základy slovenskej a vôbec slovanskej kultúry.

Roku 863 prišli Konštantín a Metod so svojou družinou na Veľkú Moravu, kde ich Rastislav privítal s veľkou radosťou. Svätí bratia so svojimi pomocníkmi sa hneď dali do práce. Jedni ohlasovali evanjelium, kým druhí vyučovali mládež, najmä kandidátov na kňazstvo. Rastislavovi totiž išlo o to, aby mu vychovali čím skôr domácich kňazov. Po troch rokoch intenzívnej služby sa veci vyvinuli natoľko, že bolo potrebné riešiť niektoré vážne cirkevnoprávne otázky. Preto sa svätí bratia rozhodli ísť do Ríma k pápežskej stolici, ktorá jediná mohla riešiť tieto otázky. Začiatkom roku 867 sa vydali na cestu, pričom viedli so sebou početnú skupinu učeníkov. V Panónii pri Blatnom jazere (Blatnohrade) sa zastavili na dvore kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, ktorý si obľúbil „slovienske písmená“ a tým celý cirkevnoprávny program kniežaťa Rastislava.

Rímskym pápežom bol vtedy Hadrián II., ktorý sa dozvedel, že svätí bratia so sebou nesú pozostatky sv. Klementa a vyšiel im v ústrety osobne v slávnostnej procesii. Pozostatky uložili v bazilike, zasvätenej sv. Klementovi, kde sa nachádzajú dodnes.

V Ríme mali svätí bratia vybaviť predovšetkým tri záležitosti: potvrdenie staroslovienskej reči v liturgii západného, čiže rímskeho obradu; vysviacku učeníkov na diakonov a kňazov, lebo ich nechceli dať vysvätiť nemeckým biskupom; zriadenie samostatnej hierarchie pre Veľkú Moravu, ktorá by bola závislá priamo od pápeža. Bolo to pravdepodobne na Vianoce v roku 867, keď pápež v bazilike sv. Márie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár, čím preklad schválil a Konštantín hneď slúžil starosloviensku bohoslužbu. O krátky čas potom pápež prikázal niektorým biskupom, aby slovienskych učeníkov vysvätil za diakonov a kňazov. Otázka samostatnej hierarchie bola veľmi chúlostivá, lebo na to územie si nárokovali právo nemeckí biskupi, preto sa pápež rozhodol obnoviť starobylé sriemske arcibiskupstvo Sirmium, dnes Sriemska Mitrovica a rozšíriť ho aj na územie Panónie a Moravy. Kým sa tieto veci vybavovali, Konštantín v Ríme ochorel. Cítiac blížiacu sa smrť prijal vyšší stupeň mníšskeho stavu a zároveň aj meno Cyril, pod ktorým je všeobecne známy. Zomrel 14. februára 869 v Ríme. Pochovali ho slávnostne v bazilike sv. Klementa. Po jeho smrti neostávalo nič iné, ako ustanoviť sv. Metoda za arcibiskupa pre novozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Vysvätil ho pápež Hadrián II. Keď odchádzal, pápež mu dal list adresovaný veľkomoravským kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. V ňom oznamuje, že im posiela Metoda ako arcibiskupa a pápežského legáta aj pre ostatné slovanské národy, že potvrdil starosloviensku reč v bohoslužbe a hrozí cirkevnými trestami tým, čo by sa opovážili protiviť týmto rozhodnutiam.

Cestou z Ríma na Veľkú Moravu sa však stala nepredvídaná udalosť. Nemeckí biskupi dali zajať sv. Metoda a jeho sprievodcov a odvliekli ich do Bavorska. Tu ich postavili pred súd ako votrelcov, účinkujúcich na území, na ktoré si nárokujú právo nemeckí biskupi. Metod im odpovedal: „Keby bolo vaše, by som ho zanechal, ale je sv. Petra,“ teda patrí Apoštolskej rímskej stolici. Napriek tomu ho biskupi odsúdili a uväznili v niektorom kláštore vo Švábsku. Tam strávil tri roky, kým ho na zákrok nového pápeža Jána VIII. neprepustili. Konečne sa roku 873 vrátil na Veľkú Moravu. Tu však už nebol knieža Rastislav, ale vládol kráľ Svätopluk. Sprvu ho aj on prijal s poctami a „odovzdal mu všetky hradiská a všetkých kňazov a božie učenie sa začalo šíriť.“ Ale čím ďalej, tým viac sa začali títo mužovia jeden druhému odcudzovať. Metodovi učeníci neskoršie zaznamenali, že to bolo preto, lebo Metod vyčítal Svätoplukovi jeho mravné poklesky. A tak sa stalo, že Svätopluk dovolil znova návrat nemeckých kňazov. Medzi nimi najznámejší bol Viching, ktorý bol asi Svätoplukovým poradcom. Roku 879 spoločne obžalovali Metoda u pápeža, že nepodáva správne učenie a že bohoslužby koná v staroslovienskom jazyku. Na pápežov rozkaz sa Metod roku 880 znovu vydal na cestu do Ríma. Tu bol z obžalôb ospravedlnený a pápež Ján VIII. mu dal významnú bulu „Industriae tuae“. V nej znovu potvrdil Metoda za arcibiskupa, potvrdil aj používanie staroslovienskej reči v bohoslužbe, ale na Svätoplukovu žiadosť ustanovil a vysvätil za biskupa do Nitry práve Metodovho odporcu Vichinga.

Metod sa síce vrátil na Veľkú Moravu, ale mal veľké ťažkosti. Napriek tomu tu účinkoval až do smrti, ba začal šíriť kresťanstvo aj u Čechov a u Poliakov. V posledných rokoch života ešte pokračoval v prekladoch Svätého písma a bohoslužobných kníh. Zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho slávnostne v „hlavom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie“. Hlavný alebo veľký chrám znamená biskupskú katedrálu. Dodnes nevieme, kde sa spomínaný chrám nachádzal. Podľa nedávnych vykopávok najpravdepodobnejším miestom je lokalita Sady pri Uhorskom Hradišti, kde sa našiel celý komplex sakrálnych budov.

Po smrti sv. Metoda Viching dosiahol, že ho pápež Štefan V. ustanovil za administrátora Veľkomoravského biskupstva. Tým bol osud cyrilo-metodskej misie spečatený. Učeníci sv. Cyrila a Metoda boli vyhnaní z krajiny. Niektorí sa uchýlili do Čiech, iní do Poľska, ale najviac ich odišlo do Bulharska. Tam pokračovali v cyrilo-metodskom diele. Po čase sa odtiaľ byzantsko-slovanské kresťanstvo rozšírilo do Kyjevského Ruska, k predkom dnešných Bielorusov, Rusov a Ukrajincov. A tak sa nepriamo stali sv. Cyril a Metod apoštolmi a učiteľmi všetkých Slovanov.