Medzi Slovákmi na Dolnej zemi tvoria početnú skupinu priezviská utvorené z názvov obcí a krajov. Medzi takéto pomiestne priezvisko patrí aj Kraskovský a neskôr z neho skrátené Krasko. Jeho pôvod je z obce Kraskovo, ležiacej v bývalej Gemersko-Malohontskej stolici.

Obec od začiatku 14. storočia mala viac názvov od Karazkou, Krasko, Kraskow až nakoniec sa v roku 1920 jej názov úradne ustálil tak, ako ju domáci obyvatelia volali od vekov – Kraskovo. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia začali z dôvodu preľudnenia a nedostatku pôdy presuny a úteky slovenských poddaných do nižšie položených stolíc Uhorska, až po Dolnú zem. Tajne od svojich zemepánov utekali poddaní a aby ich majitelia nenašli a nežiadali vrátiť, spravidla si menili svoje pôvodné priezviská podľa obce, z ktorej pochádzali, alebo v ktorej sa prechodne na dlhej ceste do konečného dolnozemského cieľa usadili. V jednej časti svojho súborného diela slovenský básnik Ivan Krasko (Dr. Ján Botto), rodák z Lukovišťa, susednej obce Kraskovo, uvádza aj priezviská obyvateľov Lukovišťa a Kraskova, ktorí sa v roku 1717 vysťahovali do Békešskej Čaby. Od týchto obcí sú odvodené aj čabianske utečenecké priezviská Lukovický, Kraskovský – Krasko. Pri priezvisku Krasko básnik uvádza, že doma v Kraskove bolo jeho meno Žugan. Prvá čabianska matrika z roku 1728 zaznamenáva prítomnosť rodín Tomáša Kraskovského a Ondreja Kraskovského. V archíve evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe sa nachádza vzácny rodinný dokument uvedeného predka Kraskovcov - Tomáša Kraskovského, testament z roku 1749 o jeho poslednej vôli a naložením s majetkom po jeho smrti.

Od príchodu do Békešskej Čaby sa Kraskovci značne rozšírili a hľadali možnosť získal dostatok pôdy. Z toho dôvodu sa napríklad v roku 1785 Čaban Adam Krasko pridal k putujúcim Novohradčanom, ktorí sa prví usadili v Banáte. Najskôr roku 1785 v Bardáni, potom o tri roky v Ečke a nakoniec natrvalo roku 1802 ako zakladatelia Kovačice. Genealógiou rodu čabianskych Kraskovcov sa v ostatných rokoch zaoberá poľnohospodársky inžinier na dôchodku Pavol Krasko z Nitry.

Narodil sa v roku 1947 v Békešskej Čabe a v tom istom roku sa v náručí rodičov – presídlencov ocitol na Slovensku. Po presťahovaní jeho rodičia ako poľnohospodári prešli cez Kameničnú do Tekovských Lužian, kde Pavol Krasko vyrastal. Jeho dvaja bratia a dve sestry sa už narodili na Slovensku. – Kým môj otec Pavol (1925 Békešská Čaba – 1982 Tekovské Lužany) bol poľnohospodár, jeho brat Ján (1920 Békešská Čaba – 2010 Nové Zámky) bol učiteľom v Békešskej Čabe a v Nových Zámkoch. V roku 1946 mali obidvaja bratia v jeden deň svadbu a rovnako obidvaja sa rozhodli presídliť sa, Ján ako učiteľ už v roku 1946 a Pavol v roku 1947. Počas celého pobytu na Slovensku si dobre rozumeli a vzájomne sa navštevovali a vždy prišla reč aj na rodisko a pôvod rodiny. Rád som ich počúval a vytváral si predstavu o živote Kraskovcov na Dolnej zemi a to bol podnet, že som neskôr začal navštevovať Békešskú Čabu a ďalším bádaním realizovať sen obidvoch, - vyznal sa zo svojho záujmu o rodinné korene Pavol Krasko. Už pár rokov je dôchodcom a nevynechá ani jeden rok, aby nevycestoval do svojho rodiska a nepátral po svojich predkoch. Najviac času venuje bádaniu v archíve čabianskej evanjelickej cirkvi, pomoc nachádza aj vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, kde mu kedysi pomocnú ruku a poskytoval historik Ján Gomboš (zomrel r. 2009). Počas pobytu v metropole maďarskej Dolnej zeme mu zostáva čas aj na návštevu príbuznej rodiny Príbojských a Patajovcov. Na Slovensku často báda v Oblastnom archíve v Banskej Bystrici, Slovenskom národnostnom múzeu v Martine, evanjelickom archíve v Revúcej, v Srbsku v rodine Kraskovcov v Kovačici a v Nemecku. K čomu sa doposiaľ dopracoval? Spokojne nám vymenúva svoje zistenia: –Vychádzame teda z prvých Kraskovscov - Tomáša a Ondreja. V roku 1733 sa oženil Tomášov syn Michal s Dorotou Šebianovou. Druhý Tomášov syn Pavol sa oženil s Elenou Šipkovou a mali jediného syna Adama, ktorý sa v roku 1785 vysťahoval do Banátu, kde neskôr jeho syn Pavel dostal v Kovačici 18,5 jutra zeme. Michal s manželkou Šebianovou mali 8 detí a keď ako 38-ročná umrela pri pôrode ôsmeho dieťaťa – Dory, Michal sa znova oženil s vdovou Dorotou Žilákovou (Slávikovou), ktorá priviedla do manželstva dve deti. S druhou manželkou mal ešte dve deti. Michal dovedna splodil desať detí a dve vyženil. Zaujímavé je, že keď sa Michal druhýkrát ženil, jeho dcéra sa v tom istom roku (1753) vydávala vo veku 14 rokov. Michal zomrel roku 1757 vo veku 43 rokov. Zabezpečil však veľké potomstvo.

Pokračovateľom rodu po Michalovi bol syn Ján (1742 – 1792), roku 1760 sa oženil s Máriou Debrovskou a mali deväť detí, z ktorých sa dospelého veku dožilo sedem. Keď jeho manželka Mária roku 1781 zomrela, v tom istom roku sa Ján oženil s vdovou Helenou Karlovskou. Z Jánových detí boli traja chlapci - Ján, Michal a Juraj a štyri dievčatá. Michal, narodený v roku 1764, sa oženil s Máriou Záhoranovou, s ktorou mali desať detí, ale dospelého veku sa dožili len tri dievčatá a jeden chlapec Ján, narodený roku 1796 ako pokračovateľ rodu. Ten sa oženil roku 1816 s Helenou Uhrínovou, mali desať detí, z ktorých dospelého veku sa dožilo šesť. Žiada sa poznamenať, že až pri sobáši jeho otca Michala sa v roku 1764 v matrike sobášených pri jeho priezvisku Krasko objavilo prímeno Žugan. Z Jánových (1796) synov Ondrej a Ján, narodený roku 1825, sa oženil roku 1844 s Helenou Záhoranovou. Mali šesť detí a dospelého veku sa dožili štyri - z toho dvaja chlapci – Ján zomrel 21-ročný a Michal, narodený roku 1862, sa roku 1883 oženil s menovkyňou Helenou Kraskovou. Mali štyri deti a všetky sa dožili dospelosti.

Syn Michala (1862) Michal (1884 – 1914) mal za manželku Alžbetu Boťanskú, padol vo svetovej vojne, zanechal tri deti. Druhý syn Michala (1862) Ján (1891 – 1947) si zobral za manželku vdovu po bratovi Michalovi a spolu mali dve deti Jána a Pavla, Pavol bol môj starý otec. Syn Jána Ján, ako je už uvedené, sa narodil roku 1920, oženil sa roku 1946 s Alžbetou Sákovou, mali dcéru Betu a syna Jána. Pavlov syn, brat môjho otca Ján, začínal ako sálašský učiteľ v Gerendáši a potom v Nových Zámkoch. Druhý syn Pavla Pavol, môj otec, narodený roku 1925, sa oženil roku 1946 s Máriou Patajovou a mali päť detí - mňa a mojchich dvoch bratov a dve sestry, – stručne zhrnul výsledok doterajšieho genealogického bádania svojho rodu Pavol Krasko z Nitry.

Vo svojom úsilí mieni tento usilovný bádateľ pokračovať tak, aby dosiahol úplnosť a hodnovernosť skúmania rodu Kraskovcov a to nielen po tejto línii. Rád by zavítal aj na stretnutie rodín Kraskovcov v Békešskej Čabe, ktoré tento aj z inej vetvy rozšírený čabiansky rod organizuje.

Ján Jančovic