Čitatelia v strednom veku si isto pamätajú film Olivera Stona Narodený 4. júla (deň nezávislosti USA), ktorý získal dvoch Oscarov.

Tí mladší ho zas mohli vidieť v x-tej repríze v televízii. Film, nakrútený v roku 1989 podľa skutočného príbehu, sleduje cestu naivného a dychtivého mladíka, ktorý sa dobrovoľne hlási do Vietnamu, až k zatrpknutému veteránovi, ktorého z vojny privážajú ochrnutého od hrudníka dolu. Mučivá minulosť ho priviedla na cestu protivojnového aktivistu a bojovníka za ľudské práva, ale vysvitne, že uprostred mieru môže byť vojna ešte náročnejšia. Je to forma autonómie, samourčenie slobodnej vôle.

Nezávislosť je filozofická kategória. Môžeme sa na to pozerať z hľadiska jednotlivca, alebo aj z hľadiska spoločnosti, resp. štátu. Je to normálna a zdravá požiadavka zmýšľajúceho človeka. Dejiny sú dôkazom toho, že na určitom stupni vývoja závislej spoločnosti dochádza k snahe naplniť túžbu po nezávislosti. Nehovorím o minulosti. Stalo sa to v moderných dejinách - živým vzorom je naša materská krajina. Deje sa to aj teraz, ani nie tak ďaleko. Nezávislosť môže mať aj iné formy. Určitú finančnú autonómiu by mali reprezentovať naše obecné samosprávy, kým v kultúrnej oblasti si ju snažíme vydobyť cez naše slovenské samosprávy. Sú aj takí, ktorí chcú byť nezávislí na teritoriálnej úrovni - vytváraním autonómnej oblasti. Snaha Maďarov v Rumunsku môže byť osožná aj pre nás. Ich cieľom je urgovať Európsku úniu, aby prijala rámcovú reguláciu na ochranu autochtónnych menšín.

Sledujme dianie okolo seba. Dejiny sa formujú pred našimi očami. Ak sa nám podarí nie iba pozerať, ale aj vidieť, môžeme sa niečo naučiť.

Ivett Horváthová Körtvélyesi